MENU

Afrika

EXPEDÍCIA DIVOKÉ DELFÍNY

EXPEDÍCIA DIVOKÉ DELFÍNY

V potápačskom priemysle a oceáne, pracujem už viac ako desať rokov, no nikdy som nevidela taký úprimný úsmev na tvárach ľudí, aký som videla počas našej Freedive Kyanos expedície za delfínmi. Bol to ten úsmev, ktorý my dospelí často vidíme na detských tvárach, také autentické šťastie a čistá radosť zo života. Pomyslela som si, nie je to vzácne? Tento článok som napísala, aby som vám dala možnosť nahliadnuť do toho, čo sme ja a moji študenti zažili počas jedného týždňa s divokými delfínmi, ako sme žili na lodi bez signálu uprostred Červeného mora, v krásnej azúrovej lagúne, obklopený koralovým útesom zvaným Sataya. Ale slová určite nestačia. Mali by ste to zažiť

Stretnutie s divokými delfínmi v ich prirodzenom prostredí bolo tiež pre mňa vzácnou životnou skúsenosťou, mohla by som s nimi plávať celý deň od východu do západu slnka a nenudiť sa. Jeden z mojich študentov, Peter, viac ako 40-ročný biznismen, vždy energický a entuziastický, prišiel za mnou po tom, čo sme ukončili jedno z našich prvých stretnutí s delfínmi, a povedal mi nezvyčajne pokojným hlasom: „Prečo mi toto nikto nepovedal, skôr v mojom živote, že niečo takéto je možné zažiť? Práve som bol uprostred asi 100 divokých delfínov, plával som s nimi, počul som ich, cítil som ich. Nemal som už žiadnu energiu, boleli ma nohy, dochádzal mi dych, ale bolo mi to úplne jedno, len som chcel byť s nimi. Som pripravený. Myslím, že teraz môžem zomrieť.”

Jednou z najväčších mylných predstáv o našej výprave za delfínmi a o freedivingu vo všeobecnosti je, že verejnosť verí, že musíte byť nejakým druhom super-hrdinu, aby ste sa mohli robiť freediving alebo plávať s delfínmi, ako je aquaman zo slávneho filmu, mladý, zdravý, vyšportovaný, silný jedinec. Nie je to pravda. Samozrejme, určitá úroveň kondičky je užitočná pri športe alebo outdoorovej aktivite, ale rozhodne nemusíte byť športovec. Radosť z freedivingu a oceánu je tu k obdivu pre každého, kto vie plávať, je vo všeobecnosti v dobrom zdravotnom stave, rešpektuje prírodné prostredie a je ochotný objaviť, čoho je v podmorskom vesmíre schopné jeho vlastné telo a myseľ. Ale musím priznať, že som sa dobre zasmiala, keď za mnou prvý deň na lodi prišla Diana, miestna egyptská divemasterka, ktorá mi pomáhala s organizáciou, a zdvorilo sa ma tichým hlasom spýtala: „Katarína, prosím, neurazte sa, ale vaši chlapi, v skutočnosti nevyzerajú atleticky. Sú to naozaj freediveri? Freediveri, ktorých poznám, vyzerajú, no inak. Ale prosím, nehovorte to svojej skupine.”

Na pár sekúnd som onemela, no potom som sa začala smiať. Aby som odpovedala na Dianinu otázku, samozrejme, ak ste profesionálny freedive atlét na vrcholovej úrovni, trénujete a súťažíte na športových podujatiach, s najväčšou pravdepodobnosťou budete mať vyšportovanú postavu (a aj to nie vždy platí). Rekreačný freediving si však nevyžaduje vysokú úroveň atletizmu. Najdôležitejšia je schopnosť relaxovať vo vode a následne vyrovnať tlak v strednom uchu. Mnohí z mojich študentov sa potápajú do 40 metrov a počas roka neabsolvujú žiadny tréning, majú viac ako 40 rokov a riadne „pivné bruško“. Chápem, prečo bola Diana zmätená.

Naozaj sa mi nepáči myšlienka držať delfíny v zajatí, v malých bazénoch, kde trpia. Ale v divočine sa akékoľvek zviera zvyčajne zdráha nadviazať kontakt s človekom. Ale delfíny na útese Sataya, sú iné. Nezľakli sa nás, nechali nás plávať s nimi alebo aj medzi sebou, na hladine aj v hĺbke, a veľakrát sa k nám aj priblížili a chceli sa hrať, najmä keď sme plávali pod vodou s dlhými freedive plutvami. Avšak prirodzená schopnosť delfínov robiť podvodnú akrobaciu bola oveľa väčšia ako naša, takže myslím, že delfíny museli byť mierne sklamané. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď sa ku mne delfín priblížil, pozerali sme sa z očí do očí a zrazu okolo mňa začal robiť špirály. Začala som robiť to isté a spolu sme urobili malý podvodný Cirque du Soleil až k hladine, kde potom čakal na mňa, aby som sa znova ponorila. 

Toto je snáď najväčší dar, ktorý mi freediving dal, v osobnom aj pracovnom živote, možnosť cítiť, byť, nájsť harmóniu s prírodou a tiež so sebou samou. Pretože keď ste v harmónii s prírodou, v skutočnosti nemusíte delfíny naháňať, delfíny prídu k vám. Rada vytváram takéto príležitosti aj pre svojich študentov.

Tréning freedivingu, ktorý robíme, nie je len o tom, ako ísť hlboko alebo ako zadržať dych. Tréning freedivingu, ktorý som pripravila pre svojich študentov na lodi, bol zameraný aj na: orientáciu pod vodou, uvedomenie si tela a mysle pod vodou, hlbokú relaxáciu, techniku ​​plávania a iné. Tiež sme mali pravidelné stretnutia o tom, čo robiť a čo nerobiť pri interakcii s delfínmi. Predstavila som 6 základných pravidiel.

Prvým pravidlom, samozrejme je, že by ste sa nikdy nemali dotýkať delfína ani sa ho nepokúšať dotýkať, pre jeho well-being a pre vašu vlastnú bezpečnosť. Je to stále divoké zviera, ktoré vám môže ublížiť. Nikdy sa nedozvieme, ako nás delfíny vnímajú, ale je úctivé dať im priestor, ktorý im patrí. Vždy by to mala byť voľba delfína, či sa k vám priblíži alebo vás nechá sa priblížiť. Ale musím povedať, že veľakrát k nám delfíny priplávali veľmi blízko.

Druhé pravidlo je, nenaháňajte delfíny. Sú to preteky, ktoré nemôžete vyhrať. Nielenže sú oveľa rýchlejšími plavcami ako vy, ale ak ich dostatočne naštvete, jednoducho odplávajú z celej lokality. A zároveň to delfíny stresuje. Oveľa rozumnejšie je použiť motorový čln a ísť do oblasti v lagúne, kde sa delfíny momentálne nachádzajú alebo kam smerujú, tam na nich počkať a potom si s nimi zaplávať.

Tretím pravidlom bolo byť vo vode v pokoji. Jeden z mojich študentov, Lukáš, sa ma spýtal, ako to robím, že delfíny sú vlastne také uvoľnené, keď s nimi plávam pod vodou. Povedala som, pretože som tiež uvoľnená. Plávam rýchlo, to je pravda, pretože oni plávajú rýchlo, ale stále som uvoľnená. Robím silné, no uvoľnené kopy plutvami, nehýbem chaoticky rukami, moja myseľ je v pokoji a ostatné časti môjho tela sú tiež zrelaxované. Je dôležité nerobiť žiadne stresujúce pohyby.

Štvrtým pravidlom bolo pozorovať a snažiť sa porozumieť nálade a správaniu delfína, a podľa toho sa prispôsobiť a vždy mať na pamäti pohodu delfína. Niekedy delfíny len pomaly plávali, napoly spali, relaxovali blízko hladiny. V tomto prípade bolo najlepšie, keď som sa pomaly pohybovala po hladine a zároveň sa uvoľnila. Popoludní však začali byť delfíny aktívnejšie, plávali, párili sa, vydávali zvuky, boli zvedavé, chodili ku mne a chceli sa hrať. V tomto prípade som tiež musela plávať rýchlejšie, ponorila som sa o niečo hlbšie a robila som rôzne druhy hravých pohybov pod vodou, ktoré sa im zjavne páčili, keďže sa ku mne pridali.

Piate pravidlo bolo nechať matku s bábätkom samú a nesnažiť sa k nim príliš priblížiť. Mláďatá delfínov potrebujú ešte väčší pokoj a ak sú vyrušené oni alebo matka, môže to negatívne ovplyvniť napríklad ich kŕmenie.

Šiestym pravidlom je nikdy nepotápať sám. Pri plávaní a freedivingu s delfínmi sme sa nepotápali hlboko, bolo to len 5 až 10 m a väčšinou sme plávali na hladine, ale nebezpečenstvo tu stále je. Niekedy sme boli vo vode s delfínmi 2 hodiny v kuse, na silnom slnku, bez prestávky, veľa sme plávali a robili niekoľko plytkých ponorov. To dokáže organizmus veľmi vyčerpať, už len preto, že celkovo sme boli vo vode asi 4 až 5 hodín denne, 7 dní. Tiež tu nie sú prúdy, ale v oblasti sú iné lode a rýchlostné člny. Divemastri na motorových člnoch sú si vedomý toho, že všade okolo vo vode sú ľudia, takže sú primerane opatrní, ale ak ste vo vode sami, bez parťáka alebo skupiny okolo vás, nemusia vás jednoducho vidieť a nechtiac vás môže čln prejsť. Buddy systém je preto stále nevyhnutný.

Na svete nie je veľa miest, kde sa môžete bezpečne stýkať s divými zvieratami bez väčšieho nebezpečenstva pre vás aj pre zviera. Ale s delfínmi v Sataya som sa cítila bezpečne. Žiaľ, pri mnohých turistoch, ktorí neboli freediveri, som pozorovala znepokojujúce správanie. Títo turisti prišli na iných lodiach, najmä na jednodňový dovolenkový výlet. Bol to jasný príklad toho, prečo masový turizmus ničí životné prostredie. Títo ľudia sa nevedeli správať vo vode a určite nevedeli, ako sa správať voči delfínom. Boli hluční, robili veľa rýchlych a chaotických pohybov rukami a nohami vo vode, pokúšali sa dotknúť delfína, jeden muž nešťastne pristál na chrbte delfína, keď skočil do vody z rýchlostného člna, prenasledovali všetky delfíny naokolo. A nebolo to len o turistoch, jeden divemaster z druhej lode bol taký ignorant, že sa s motorovým člnom v plnej rýchlosti odviezol priamo k skupine delfínov a zastavil motor až vtedy, keď bol v strede hejna, kričal na turistov na motorovom člne, aby skočili do vody.

Delfíny si to zjavne neužívali a po chvíli odplávali z lagúny. Myslím, že títo turisti a možno aj časť posádky iných lodí jednoducho nedostali žiadne vzdelanie alebo tréning týkajúci sa základných zručností v oblasti šnorchlovania, freedivingu a interakcie s delfínmi. Je to hrozné, po prvé preto, že to stresuje delfíny a po druhé, pretože turisti sa vlastne nič nedozvedia o prírode a ich zážitok je tiež plný stresu. Presný opak cieľa eko, udržateľného wildlife turizmu, ktorého cieľom je prispieť k ochrane zvierat a zároveň vzdelávať ľudí o prírode.

Delfíny, rovnako ako ľudia, potrebujú čas na odpočinok, na hry, na lov, na kŕmenie bábätiek, na socializáciu a podobne. Ale napríklad, ak turisti vyrušujú delfíny v čase odpočinku, pretože ich prenasledujú alebo stresujú, delfíny sú nútené pohybovať sa, byť ostražitejšie, jednoducho, oberajú sa o drahocenný čas odpočinku. Preto si myslím, že by sa malo zaviesť viac regulácií a tiež, že turisti a posádka lodí vstupujúcich do lagúny by mali dostať náležité vzdelanie. Napriek tomu musím povedať, že ja a moja skupina študentov sme pri dodržiavaní 6 pravidiel mali úžasný zážitok a nepozorovala som žiadne známky narušenia správania delfínov, keď sme boli v ich blízkosti.

Celý týždeň sme strávili na koralovom útese Sataya, nazývanom aj Dolphin House alebo Dolphin Reef. Väčšina delfínov v Sataya Reef sú delfíny Spinner, po slovensky delfín dlhonosí. Niekedy sme videli aj 2 alebo 3 Bottlenose dolphins, po slovensky delfíny skákavé, ktoré sú oveľa väčšie ako Spinners, ale zvyčajne aj plachejšie a menej hravé. Krátko som si s nimi zaplávala, no nepodarilo sa mi ich odfotiť. Bottlenose sme vôbec nezaujímali, ale som rada, že nás krátko navštívili, skôr než zmizli v magickej hlbočine. Delfíny Spinner sa tak nazývajú vďaka svojej úžasnej schopnosti točiť sa viackrát v jednom skoku, keď vyskočia z vody. Podľa vedcov sa tieto delfíny otáčajú z mnohých dôvodov, ako je zábava, komunikácia alebo odstraňovanie parazitov. Neraz sme boli svedkami ich gymnastických zručností nad vodou aj pod vodou.

Priemerná veľkosť dospelého spinnera je okolo 1,3 až 2,3 m a 75 kg. Spinners obyčajne žijú v tropických a subtropických vodách, okolo pobrežia a ostrovov. Vo všeobecnosti je to pelagické zviera, ktoré sa vyskytuje v Atlantiku, Indickom a Tichom oceáne. Delfíny sa zhromažďujú v skupinách, ktoré môžu byť celkom malé (len niekoľko jedincov) alebo veľmi veľké (viac ako 1 000 zvierat). V Sataya je niekoľko skupín spinnerov. Väčšinou sme videli dve samostatné skupiny, každú skupinu tvorilo asi 20 až 40 jedincov. Ale jedného dňa bolo na jednom mieste možno viac ako 100 delfínov, bolo to jedno veľké zhromaždenie.

Spinners komunikujú pomocou echolokácie, prostredníctvom systému pískania a klikania. Každé zviera má svoju jedinečnú frekvenciu, ktorá pomáha identifikovať jednotlivcov. Komunikujú však aj dotykom, ktorý upevňuje ich vzťahy a používajú tiež rôzne pohyby tela, ako je plieskanie plutvami do vody a mnohé iné. Počas dňa zvyčajne trávia čas oddychom a socializáciou v plytkých častiach lagúny, pričom často používajú rovnaké miesta každý deň. Po západe slnka zvyčajne začínajú hľadať potravu na otvorenom mori, ako sú ryby, chobotnice a sépie, ktoré v noci plávajú z hlbších vôd na hladinu, čím delfínom uľahčujú lov. Delfíny spinners sa môžu potápať až do hĺbky 300 m, zadržať dych asi na 10 minút a dožiť sa 25 rokov.

Sataya Reef je takmer 5 km dlhý koralový útes v tvare polmesiaca, ktorý sa nachádza v Červenom mori, asi 10 km od pobrežia Egyptskej riviéry. Je dostupný iba loďou. Vytvára plytkú, chránenú lagúnu, do ktorej denne vstupujú veľké hejná delfínov. Lagúna slúži ako útočisko, ďaleko od nebezpečenstva otvoreného mora, kde môžu delfíny odpočívať a kŕmiť svoje mláďatá. Vyrazili sme z malého prístavu Hamata, ktorý sa nachádza asi 100 kilometrov južne od Marsa Alam. Odtiaľ nám cesta na Sataya trvala cca 2 hodiny.

Ja, moja skupina 10 študentov a miestna posádka vrátane kapitána, divemastra, kuchára a ďalších, sme spolu žili jeden týždeň na palube veľkej motorovej lode s viacerými izbami, obývačkou, kúpeľňami, kuchyňou a relaxačnou terasou, kde sme relaxovali alebo cvičil jogu a meditáciu. Miesta bolo dosť pre 24 ľudí, ale rozhodla som sa vziať max. 10 študentov. Menej ľudí znamená aj menej stresu pre delfíny, väčšie šance na stretnutie, plynulejšiu organizáciu, príjemnejšiu atmosféru, väčší komfort na izbách a vyššiu bezpečnosť.

Naša loď bola ukotvená v plytkej vode hneď za útesom. Útes nás chránil pred občas silným vetrom a vlnami, ktoré boli na otvorenom mori, na vonkajšej strane útesu. Počas expedície nikto nedostal morskú chorobu, keďže v lagúne nikdy neboli veľké vlny. Hĺbka v tejto chránenej lagúne sa pohybuje od 5 m do 15 m s bielym pieskom po celom dne a občasne sa vyskytujúcimi sa koralmi. Toto je oblasť, kde delfíny trávia deň a kde sme sa s nimi kúpali. Každé popoludnie vychádzajú z lagúny späť na otvorené divoké more a ráno sa opäť vracajú. Skúšali sme plávať s delfínmi každý deň, v rôznych časoch, hneď po východe slnka okolo 5:30, okolo obeda, po obede a tiež neskoro popoludní okolo 17:00. Moja skúsenosť je, že delfíny boli najochotnejšie komunikovať a hrať sa s nami tesne pred opustením lagúny, teda medzi 14:30 a 17:00. Mám s nimi však pekný zážitok aj okolo obeda, keď oddychovali v lagúne.

Hneď ako sme si uvedomili, že popoludnie je asi najlepší čas na to, aby sme boli s delfínmi, rozhodli sme sa ísť na freedive tréning na bójkach hneď skoro ráno, keď boli naše telá ešte plné energie na hĺbkový ponor. Žiaľ, v časti lagúny, kde sú delfíny, nie je veľká hĺbka, preto sme si zobrali laná, výstroj a motorový čln nás odviezol do hlbších častí, hneď vedľa krásnych koralových stĺpov, ohromujúcich akoby sôch z koralov vynárajúcich sa z hĺbky až na hladinu. Je to tiež domov korytnačiek. Nie raz sa stalo, že freediver išiel hore z hlbokého ponoru a zrazu ho sprevádzala korytnačka.

Lokalita na hĺbkový tréning bola vyhovujúca na ponor do max. 40 m. Niektoré dni boli skvelé podmienky, žiadne prúdy a žiadne vlny. Posledný deň sme však mali silný prúd, vietor a vlny rôzneho smeru. To môže byť nebezpečné; preto som sa rozhodla tréning zrušiť. Vo všeobecnosti bola naša expedícia primárne zameraná na hľadanie spojenia s prírodou, interakciu s delfínmi a učenie sa, ako byť lepším freediverom, pokiaľ ide o jednotu s vodou. Absolvovali sme hlboký tréning do 40 m, ale to nebolo naším cieľom. Čo sa týka hlbokého tréningu, verím, že Sataya Reef je ideálny spot pre začiatočníkov, ale nepovažujem to za vhodné tréningové miesto pre stredne pokročilých alebo pokročilých freediverov. Koncom júna mala voda v lagúne okolo 25 až 27 stupňov Celzia. Keď sme plávali s delfínmi, neoprén nebol potrebný a mohli sme si užívať voľnosť v plavkách. Potrebovali sme však 3 mm alebo 1,5 mm neoprén počas hlbokého tréningu alebo keď sme objavovali koralové útesy.

Pred tréningom okolo 7:00 sme mali len ľahké raňajky, nejaké ovocie a vločky. Po hlbokom tréningu sme si dali poriadne veľké raňajky: palacinky s Nutellou, syry, vajíčka, jogurt, zelenina, chlieb, džemy a tak, klasické sladké či slané raňajky. Potom sme si oddýchli a okolo obeda sme išli preskúmať koralový útes alebo skúsiť plávať s delfínmi, ak sme videli, že sú v okolí. Na preskúmanie koralového útesu je najlepší čas okolo obeda, pretože slnko je vysoko a malebné farby útesu ožívajú. Obed na lodi, rovnako ako večera, bol úžasný. Veľa rôznych jedál na výber. Veľa zeleniny, ovocia, cestovín, mäsa, rýb, dezertov, ryžových jedál. Niektorí z nás boli vegetariáni a vegáni, iní mali nejaké potravinové alergie, ale náš kuchár bol skutočný hrdina, pretože pre každého niečo pripravil. Zvyčajne je na lodiach a v krajinách ako Egypt dôležité nemať veľké očakávania, pokiaľ ide o jedlo, ale boli sme spokojní. Jeden z mojich študentov, Juraj, mal počas nášho výletu narodeniny a šéfkuchár mu dokonca upiekol narodeninovú tortu! Na lodi, uprostred ničoho.

Popoludnia sme strávili s delfínmi a tiež vyrovnávacími cvičeniami a niekoľkými prezentáciami. Počas západu slnka okolo 18:00 sme cvičili jogu a meditovali – pokiaľ sme to nerobili už pri východe. Ale najradšej robím meditáciu počas západu slnka. Zatvoríte oči s posledným dotykom slnka a keď ich otvoríte, po hlbokej vnútornej meditačnej ceste, sú všade okolo vás hviezdy. Toto bolo jedno z najkrajších prekvapení našej výpravy. Keďže sme boli uprostred mora, nebolo tam veľa svetelného znečistenia, v porovnaní s mestami alebo pobrežnými oblasťami. Požiadali sme nášho kapitána, aby zhasol všetky svetlá, aby sme mohli obdivovať úžasnú krásu nočnej oblohy. Jednu noc sme absolvovali aj nočný freedive. Vznášali sme sa v teplej vode, pozerali sme sa na hviezdy v úplnom tichu a snívali sme. Jeden z mojich študentov, Michael, za mnou prišiel a povedal mi: „Predstav si, táto planéta sa pohybuje v temnom vesmíre a smeruje niekam preč, nevieme kam. A my sme tu, sami s delfínmi, plávame vo vode v tme, sledujeme iné galaxie tak ďaleko a netušíme, čo prinesie budúcnosť, len si tu užívame túto chvíľu. No nie je to krásne? “

Počas celého týždňa sme nemali signál. A užili sme si to. Pretože to bola príležitosť, konečne utiecť z online sveta, dať bokom časť našich starostí a nekonečný emailbox. Bola to príležitosť skutočne sa sústrediť na daný moment, sústrediť sa na seba, na svoje telo a na svoju myseľ, na objavovanie modrej planéty a tiež nadviazať nové priateľstvá. Počas nášho pobytu bol v lagúne pokoj, väčšinu dní tam bolo len 3 až 5 lodí vrátane našej. Len streda a sobota boli trochu chaotické, keďže dorazili turistické lode „na jednodňový výlet“.

Freediving vytvára príjemnú komunitu a nie je zriedkavé, že priateľstvá a putá zrodené na lodi vydržia celý život. Ku koncu výletu za mnou prišla jedna z účastníčok, Linda, a s miernou iróniou v hlase a úsmevom mi povedala: „Bolo to skvelé….sme tu taká skupina introvertov“…“Myslím si, že freediveri sú trochu zvláštni ľudia. To, čo robíme, je zvláštne, dobrovoľne nedýchame, ideme hlboko do vody, snažíme sa tam nájsť slobodu, nejaké osvietenie v podobe vnútorného pokoja a zároveň spojenie s prírodou. Ale máme toľko radosti”. Odpovedala som, keď slnko počas nášho posledného dňa zapadalo za obzor a niektorí z nás boli sami na ostrove s bielym pieskom, pili dobrý rum z fľaše, ešte stále v plavkách a mysleli na delfíny. Nejako sme sa nechceli zmieriť s tým, že sa naša výprava sa chýli ku koncu.

Budúci rok, 2023, zase organizujeme výpravu za delfínmi, opäť koncom júna alebo začiatkom júla. Vítaní sú všetci, začiatočníci, ktorí chcú len objaviť, čo ponúka freediving a podmorský svet, ale aj skúsení freediveri, ktorí chcú stretnúť delfíny a možno aj spoznať spojenie s prírodou.

Prihláste sa expedíciu 2023 tu.

Katarína Linczényi

Freediverka a well-being koučka

O autorovi
Držiteľka slovenských rekordov vo freediivngu, skúsená inštruktorka freedivingu s viac ako 10 ročnou praxou, TEDx spíkerka, úspešná well-being a stres manažment koučka. Katarína je jednou z najhlbšie potápajúcich žien na svete. Stala ženou s tretím najhlbším ponorom s monoplutvou na svete, keď sa v roku 2013 dostala do hĺbky 85 m. Ako atlétka reprezentovala Slovenskú republiku niekoľko rokov a stále drží všetky hĺbkové národné rekordy. Jej najhlbší ponor mimo súťaže je 95 m – v čase keď túto hĺbku dosiahla, bola pár metrov od svetového rekordu. Počas prestížnej súťaže Vertical Blue na Bahamách, prezývanej Wimbledon Freedivingu, vyhrala všetky 4 bronzové medaily.

Videli sme veľký kus Mesika za relatívne krátku dobu. Bol som nadšený z celej cesty. Sprievodkyňa Zuzka Hermanová bola obetavá a splnila všetko, čo nám videla na očiach. Počas celého zájazdu mi bola mexickou mamkou :) Ďakujem

Bruno R.

Amerika 2019

© 2022 CK Victory Travel. Developed by invibe