Bhután je poslednou Šangri-lou. Stratený raj rozliehajúci sa medzi vrcholkami majestátnych Východných Himalájí sa ukrýva medzi dvoma svetovými veľmocami – Indiou na juhu a Čínou na severe. Takmer 780 000 ľudí tu nažíva v mieri a súlade s panenskou prírodou, chránenou pred chamtivými ľudskými záujmami.
Počas návštevy Bhutánu s pokorou možno sledovať úctu, s akou domáci pristupujú k svojim zvykom a tradíciám. Práve vďaka tomu sa im podarilo dokonale zakonzervovať jedinečnú kultúru. Len tu, na jedinom mieste na svete, merajú národné bohatstvo hrubým domácim šťastím.
Krajina presýtená spiritualitou a pokojom je azda poslednou zemou, ktorá úspešne balansuje medzi tradíciou minulosti a pokrokom budúcnosti, akoby zastala v čase.
Bhután chce byť organickou krajinou
V krajine s ústavou len od roku 2005 majú ľudia veľmi blízky vzťah k svojej zemi a prírodu si nanajvýš ctia. Pri príležitosti narodenia nového princa vo februári 2016 bolo na jeho počesť v okolí hlavného mesta Thimpu vysadených 108 000 stromov, na znak šťastného života. Bhután sa tiež zaviazal, že bude do roku 2020 absolútne organickou krajinou.
Vláda konštitučnej monarchie však posúva hranice ešte ďalej a schválila zákona, podľa ktorého sa musí zachovať minimálne 60 % lesného porastu. Mimochodom, v skutočnosti dnes les pokrýva až 70 % rozlohy Bhutánu.
Skoré ráno z Poon Hill s dych vyrážajúcim výhľadom na Himalájsky masív.
V krajine nájdete až 20 vrcholov vyšších ako 7 000 metrov, na ktorých ešte nikdy nespočinula ľudská noha. Sídlia tu totiž bohovia a tí nechcú byť rušení. Striktne platí zákaz výstupu do výšok viac ako 6 000 m.n.m..
Žiadne cigarety, mrakodrapy, či semafóry a peniaze ako novinka
Bhután ako prvý na svete postavil fajčenie cigariet mimo zákon. I keď turistom je to v okolí hotelov tolerované, cigarety tu kúpite len na čiernom trhu. Nenájdete tu ani igelitky, ktorých používanie je rovnako zakázané a akékoľvek tašky sú vyrábané z čisto prírodného materiálu. Architektúra nových stavieb je predpísaná a musí byť v súlade s tou tradičnou, čo znamená, že tu nenájdete budovy vyššie ako 4 poschodia. Stačí si pozrieť budovu 5-hviezdičkového hotela Le Meridien v hlavnom meste Thimpu. Je na nerozoznanie od okolitých budov.
Tiež tu nikde nenájdete semafóry, nakoľko je svetelná signalizácia vnímaná ako súčasť zlej globalizácie. A tak stojí v strede jedinej križovatky hlavného mesta dopravný policajt, tancujúci rukami na všetky strany.
Ešte necelé pol storočie dozadu by ste v Bhutáne hľadali peniaze márne. Vytvorenie prvých bankoviek zvaných ngultrum sa totiž uskutočnilo až v roku 1974 vďaka peňažnej reforme vtedajšieho kráľa a ministra financií. Pred používaním mincí a bankoviek sa ako platobný prostriedok používali indické rupie alebo tradičné systémy výmenného obchodu. Platilo sa napríklad ryžou, maslom, mäsom, syrom, vlnou a ďalšími, pre nás neuznávanými platidlami.
Tsechu: Boj dobra so zlom
K bhutánskemu koloritu bezpochyby patria festivaly. Azda najpopulárnejším je festival Tsechu, ktorého slávenie variuje v závislosti od mesta, kde sa práve koná. Prostredníctvom tanečnej drámy sa tu prezentuje bohatá tradícia dedená ústne, ktorá v sebe nesie hodnoty bhutánskej kultúry, mytológiu a duchovné presvedčenie. Pre miestnych obyvateľov má Tsechu hlboký náboženský význam. Obyvatelia Bhutánu totiž veria, že sledovaním týchto mystických tancov je možné dosiahnuť osvietenie. Je miestom, kde hromadia svoje náboženské zásluhy, sú očistení od negatívnej karmy a dostávajú požehnanie. Taktiež je festival príležitosťou sociálneho združovania sa, posilňovania puta a jednotnosti.
Meno určuje náhoda a výšku daní určuje horoskop
V Bhutáne sa s výnimkou kráľovskej rodiny nepoužívajú priezviská, avšak vyberajú sa dve mená, z ktorých prvé je bezpohlavné a druhé zväčša určuje pohlavie dieťaťa. Mená bývajú inšpirované (odvodené) od božstiev a skrývajú v sebe vlastnosti, ktorými by mal podľa všetkého ich nositeľ ovplývať. Meno však bábätko nedostáva hneď pri narodení, ale až minimálne 3 dni po pôrode. Rodičia sa vyberú do najbližšieho chrámu, kde mu meno vylosuje jeden z mníchov. Následne môže novorodeniatko vidieť aj najbližšia rodina a iní, ktorí ho vítajú do života prinášaním darov.
Za malý poplatok alebo milodar si môže bhutánske meno vylosovať každý. A tak sa mi dostalo mena Tandim bidda.
Okrem svojich bohov, ktorí im dávajú mená, obyvatelia Bhutánu uznávajú aj horoskopy. Pokiaľ vychádza pre krajinu a jej hospodárstvo podľa horoskopu nepriaznivý rok, obyvatelia majú platenie daní odpustené. Možno práve preto sa Bhutánci radia medzi najšťastnejšie národy sveta. Nenájdete tu napríklad ani žobrákov, pretože žobranie je zákonom zakázané.
Turisti áno, no s mierou
Striktná geografická i ekonomická izolácia Bhutánu bola uvoľnená len pred niekoľkými desiatkami rokov (1974), vďaka čomu sa Bhutánu podarilo zachovať vlastné kultúrne dedičstvo. Vláda sa snaží o budovanie trvalo udržateľného cestovného ruchu, ktorý je nielen finančne únosný, ale tiež obmedzuje negatívny dopad na kultúru a životné prostredie, ktoré obvykle prináša masový turizmus. Preto Bhután zastáva turizmus s tzv. „vysokou hodnotou, no nízkym dosahom“, čo v praxi znamená, že sa sem skutočne môže vybrať len zopár cestovateľov. Maximálny počet akceptovaných turistov ročne je 150 000 a za deň v krajine zaplatíte poplatok minimálne 200 dolárov.
Bhután, krajina ako z dvoch svetov, stojaca jednou nohou v minulosti a druhou v prítomnosti, je veľkou inšpiráciou mnohým. Čo ale prinesú nasledujúce roky? Obstojí Bhután pod náporom globalizácie?
