Asi som chcel písať o niečom inom, ale už si nepamätám, o čom.
Tak o tomto: približne 45 % územia Tadžikistanu tvorí tzv. Gorno – Badakhshan Autonomnaya oblasť. Pamír v hraniciach, ako ho vidíme na mapách dnes, je výsledkom geopolitickej rivality medzi Britániou a Ruskom v druhej polovici 19. storočia. Napriek tomu, že je to skoro polovica Tadžikistanu, žijú tu len tri percentá celkovej populácie. Okrem Pamírcov, Wakhanov žijú vo východnej časti Pamíru aj Kirgizi.
Aký je Pamír?
Táto východná časť Pamíru je vlastne náhorná plošina. Kirgizi tu dodnes žijú pastorálnym spôsobom života. Táto časť Pamíru je vlastne akási vysokohorská púšť. Najmä, ak by ste išli cez Pamír tzv. Pamir Highway, pravdepodobne by vás zaskočila vyprahnutosť tejto oblasti. Hlavné mesto východného GBAO je Murgab (najvyšie mesto bývalého ZSSR, 3650 m). Nech máte predstavu, tak spadne tu iba 70 mm zrážok ročne. Pasienky nájdete v okolitých údoliach, ktoré stúpajú až do výšky cez 4000 m.
Väčšina turistov však iba prejde Pamir Highway naprieč Pamírom a nikdy neuvidia, ako žijú Kirgizi v týchto odľahlých dolinách. Sem už verejná doprava nechodí a musíte mať zabezpečený súkromný odvoz (alebo bike).
Pamir Highway, ktorá pretína Pamír, postavili Sovieti v 30-tych rokoch. Strategickú významnosť tohto územia podčiarkuje fakt, aké ohromné úsilie vynaložili Sovieti pri výstavbe tejto cesty, napriek vtedajšej hospodárskej katastrofe a hladomoru, ktorému vtedy v niektorých častiach v Sovietskom zväze čelili.
Kam sa rád vraciam..
Rád sa vraciam po istom čase na miesta, kde som už bol, aby som mohol vidieť, aký pokrok tam nastal. V Murgabe som bol pred 10 rokmi a musím povedať, že sa tu toho veľa nezmenilo. Stále je to pre mňa trochu depresívne miesto s chatrčami a rozbitou cestou. Jediné, čo som si všimol, že sa zmenilo, je nová banka, v ktorej vám dajú peniaze oproti vašej VISA karte. Taktiež sa zmenil vozový park. Staré Lady boli doplnené ojazdenými Toyotami alebo Mitsubishi, dovezenými zo západu. A, samozrejme, zmenili sa počty turistov. Tých tu prichádza dnes pomerne dosť.
Vrátim sa k Pamir Highway. Táto cesta začína v Khorogu, hlavnom meste GBAO, a končí v Osh, v Kirgizsku. Táto cca 730 km dlhá cesta je nesprávne označovaná ako druhá najvyššie položená cesta na svete. Možno niekedy v 50-tych rokoch. Túto informáciu cestovatelia rozširujú (po Wikipédii) bez akéhokoľvek overenia. Aby ste v tom mali jasno. Iba v Číne je 40 000 km ciest na Tibetskej náhornej plošine. Z toho aspoň 15 000 km je vo výške cez 4000m. Najvyšší priesmyk na Pamir Highway je 4655m (Ak-Bajtal). Najvyšší cestný priesmyk v Číne má 5820 m! A ďalších minimálne 10 je cez 5500 m. Nie, nie je to ani druhá najvyššia cesta na svete, ani tretia, ani desiata! V každom prípade je to pekná cesta.
Pripravený na ďalšie kilometre
Ja osobne chcem vidieť viac. Takže sme hneď z Murgabu šli do okolitých údolí, kde neboli žiadné autá a iba zopár obydlí. Musím sa priznať, že som vyšiel do 4000 m príliš rýchlo a dosť ma bolela hlava. Byť v tejto výške nie je až tak obtiažne. Bolesti začínajú až pri fyzickej aktivite. A namakal som sa v prvé dni dosť. Ešte nie som vo forme. Tak som sa ľahko dostal na dno svojich súčasných síl. Predvčerom som toho už mal naozaj dosť. Ledva som postavil stan a prišlo mi fakt zle. Ja nemávam často žalúdočné problémy. O to viac ma prekvapilo, keď som si uvedomil, že sa povraciam. Ešte som stihol rozopnúť stan a už som zvracal. Noc bola hrozná, ale ráno som bol znova na nohách, pripravený na ďalšie kilometre.
