Sultan Iskhashim, hlavné mesto Iskhashim District, pod ktorý spadá celý Wakhan je pomerne konzervatívne mesto obývané sunitmi. Ženy v uliciach sú vždy zahalené v burke (modrý odev zahaľujúci celé telo aj hlavu, žena vidí svet iba spoza mriežky). Je tu pomerne veľká prítomnosť armády a polície. V roku 2013 sa susediaci „okres“ Varduj, ktorý je iba 22km od Iskhashimu dostal pod kontrolu Talibanu a cesta do Faizabadu je preto pre cudzincov uzavretá. Iskhashim je východiskový bod pre každý trip ďalej na východ do Wakhanu.
Veľa cestovateľov nesprávne uvádza, že severný breh rieky Pandž je Wakhan. Na mape Afganistanu uvidíte Wakhan ako taký „chvostík“ na severovýchode krajiny. Wakhan, alebo tiež Wakhan Corridor je vymedzený riekami Pandž a Pamir, pričom Wakhan je na juh od týchto riek. Táto časť sa nazýva Dolný Wakhan. Horný Wakhan je údolie rieky Wakhan východne od sútoku riek Pandž a Pamir. Celková dlžka Wakhanu je cca 350 km od Iskhashimu až po čínske hranice. Okrem Wakhov žijú v Hornom Wakhane aj Kyrgyzi a Khowarovia.
Jeden pracovník Aga Khan Foundation mi hovoril, že celkovo tu nežije viac ako 12 000 ľudí. Toto územie bolo pričlenené k Afganistanu na konci 19-teho storočia ako nárazníková zóna medzi britským impériom a Ruskom. Samozrejme, ľudí sa nikto na nič nepýtal. Tak zostali Kyrgizi odrezaní od svojich krajanov v Pamíre.
Ismailiti vs. iránski šiíti
Wakhovia sú ismailiti. Je to umiernená šiítska sekta moslimov. Ismailiti sa odčlenili od šiitov počas siedmeho imáma. Iránski šiiti majú iba 12-tich, na rozdiel od ismailitov, ktorí pokračovali v rodovej línii až po súčasného 49-teho imáma. Aga Khan, ktorý žije v Paríži je najvyššia duchovná autorita pre Ismailitov. Vo Wakhane posôbia rôzne organizácie, ktoré su financované Aga Khanom. V podstate Aga Khan Foundation je akýsi súkromný správca Wakhanu. (Samozrejme, bezpečnosť zabezpečuje afghanská polícia.)
Po vybavení všetkých formalít, sme sa mohli vydať na cestu smerom na východ po veľmi rozbitej ceste postavenej niekedy v 60-tych rokoch. Popravde, je to veľmi mentálne namáhavé bikovať po šutroch, piesku, prekračovať malé prítoky, ktoré stekajú z Hindukúša. Wakhan je zaujímavý aj tým, že je to miesto, kde sa stretávajú viaceré veľké pohoria. Na severe je to Pamír, na juhu Hindukúš, ktorý oddeľuje Wakhan od Pakistanu. Na východe sú ešte dve oblasti nazývané Veľký Pamír (pri jazere Zorkul) a Malý Pamír (pri jazere Chakmaktin). Obe susedia s Tadžikistanom.
Prečo nedorazím až na východ Wakhanu?
Spomínal som na začiatku ciele. Ako vždy ich mením… Ísť až na východ Wakhanu by sa časovo nedalo zvládnuť. Paradoxne, najväčším obmedzením su tadžické víza, ktore stále plynú, aj keď som v Afghanistane. A musím sa dostať ešte do Kyrgizska, čo je skoro 1 000 km.
Zvážili sme všetky možnosti a rozhodli sa ísť na juh do jedného údolia Hindukúšu nad mestom Khandúd. Bohužial, ísť na východ až k čínskym hraniciam by bolo nereálne (aj kvôli tomu, že sa musíme vrátiť do Iskhashimu a potom ísť znova na východ, na druhej strane rieky.)
V Khandúne, čo je hlavné sídlo Wakhanu, sme sa zastavili v bazáre. Nakúpili nejaké maličkosti a pred zrakmi udivených afgancov sme si pripravili svojpomocne praženicu. Hneď nás odchytili policajti a museli sme sa ísť zaregistrovať. Chlapíci sa pýtali, kam ideme. Ja som vždy paranoidný. Bojím sa, že nejaká autorita by nám mohla zabrániť v našich plánoch. Povedali sme že ideme do Qala e Panj…. ale spomenuli sme, že ideme aj hore do údolia, urobiť nejaké fotky. Pobalili sme si veci (stan, spacák, karimatku, varič, benzín, mačky, čakan, zimné oblečenie, a jedlo na 10 dní). Fernando ešte zbehol do bazáru kúpiť naan a ja som dostal na starosť uložiť u niekhoho bicykle a ostatné veci. Tak som zaklopal na jedny dvere. Žena, keď ma zbadala hneď zavolal deda. Nerozumel ani slovo anglicky a moje dárí sa rovná nule. Nebol nadšený, ale nechal som aj napriek jeho protestom oba bicykle u ňho vo dvore… A mohli sme vyraziť.
