Po vyše mesiaci vyzeral Murghab krajšie. Zelenší, počasie bolo teplejšie. Hneď sme išli do nášho hotela a dali si dobré jedlo. Jednu noc sme si oddýchli a smerovali do Tadžického národného parku (Tadžikistan), ktorý je srdcom celého Pamíru.
Aby sme nemuseli ísť po hlavnej Pamir Highway, zaplatili sme si starý žigulík, nech nás odvezie cca 50 km. Ešte sme prešli pár kilometrov a našli odbočku do Tajik National Park. Odtiaľto sme nestretli žiadnych ľudí ďalších 7 dní. Cesta viedla krásnym, širokým údolím popri rieke. V diaľke sme videli pasúci sa dobytok a pomaly sme stúpali do priesmyku. Tu niekde končila „cesta“ a ďalšie kilometre sme už iba tlačili naše ťažké bicykle smerom k Trapez Peak, 6048m vysokému kopcu. Obklopovala nás nádherná príroda. Milujem takéto dni, keď jeden deň splýva s druhým, v pozadí majestátne kopce, široké riečištia, v diaľke divoká zver. Prináša mi to pokoj na duši. Občas je to namáhavé, ale odmena stojí za to.
Tadžický národný park má rozlohu 26 000 km2, čo je približne polovica Slovenska a asi pätina rozlohy Tadžikistanu. Väčšina turistov zostáva pri hlavnej Pamir Highway a, bohužial, tento park je neprávom opomínaný v itinerároch návštevníkov.
Mimochodom, výsledkom mojej cesty bude aj zájazd, ktorý skombinuje najkrajšie prírodné krásy miestnej prírody, nahliadneme do najbezpečnejšej oblasti Afganistanu a uvidíme lokálny život Kirgizov tu v Pamíre a v samotnom Kirgizstane. Takúto cestu nenájdete v ponuke žiadnej cestovky. Bude výsledkom môjho potu a mojej radosti :)
Priznám sa, ja keď sa pozerám mojimi očami na niečo krásne, hneď mi napadá, že toto by mali vidieť aj ostatní ľudia. Samozrejme, cesta do týchto oblastí nie je luxusným zájazdom s ubytovaním v 5* hoteloch, ale dnes, v roku 2016, sa dá absolvovať takýto náročný zájazd aj pre normálneho človeka, ktorý si chce vychutnať lokálnu prírodu, kultúru a pritom byť v primeranom pohodlí, pri autentickej večeri s pivkom v ruke. A naozaj mám plán pre čitateľa, aby nezostal doma a vybral sa so mnou v roku 2017 do Strednej Ázie… do autentickej Strednej Ázie.
Vrátim sa k národnému parku: sú tu najvyššie kopce celého Pamíru, veľa divej zveri a tu ste na kraji civilizácie. Žijú tu Marco Polo kozy, medvede, vlky, a hlavne vzácny vlk červený.
Výstup na Trapez Peak v Tadžikistane
Naším cieľom bol výstup na Trapez Peak. Vo výške 4300 sme si urobili „base camp“. Čakal nás trojdňový výstup. Okrem jedného traverzu to bol jednoduchý kopec… až do 5840m.
Bohužial, vo výške 5850m bol na hrebeni strmý spád, ktorý sa nedal prekonať s naším vybavením. Rozhodnutie bolo rýchle a bez emócií. Išle sme späť. Pochybnosti sa vynorili až dole… Mali sme to skúsiť? Mali sme to risknúť? Teraz je to jedno, ale pochybnosti zostali.
Z nášho základného tábora to boli dva dni tlačenia bicykla späť na hlavnú Pamir Highway. Nasledoval hraničný priechod do Kirgizska a boli sme späť v Sary Tash, pohraničnej dedinke, kde sme začínali pred približne 40-timi dňami. Keď som si uvedomil, že sa skončila jedna časť našej cesty, prišlo mi náhle smutno. Myslím, že pre čitateľa nie je veľmi zaujímavé čítať podrobný opis našich výstupov na kopce. Ale je to zmes silných emócií, byť s niekým v horách a potom sa vrátiť späť do civilizácie. O podrobnostiach poviem ľuďom na zájazdoch…ak budete mať záujem. Pre mňa je to viac…pre mňa je to môj život…
