Na nedávnom zájazde po Číne mi napadlo navštíviť aj jednu miestnu pikošku. Mesto Chengdu (čít. Čchengdu) v západnej Číne v sebe skrýva zaujímavé výskumné stredisko pre chov Pandy veľkej (jej latinský názov je Ailuropoda melanoleuca) a Pandy červenej (lat. Ailurus fulgens).
Ako sa dostala panda do Európy a USA?
Európsky záujem o tento endemit podnietila expedícia parížskeho múzea v 19.storočí. Jej členom bol francúzsky mních menom Amand David známy ako Pére David, ktorý si z nej priniesol čierno-bielu kožušinu. Jeho objav podnietil ďalších odvážlivcov, ale aj lovcov na cestu do západnej Číny, medzi nimi boli aj synovia amerického prezidenta Theodora Roosvelta, Kermit a Theodore v roku 1928, ale aj módna návrhárka Ruth Harkness, ktorá do Ameriky v roku 1936 prepašovala živú pandu, ktorú preclila ako psa. Za svoj čin si vyslúžila prezývku The Lady Panda. Zviera neskôr predala do Zoo v Chicagu, kde sa stala stredobodom záujmu návštevníkov. Čínska vláda neskôr darovala pandí pár – Xing Xing a Ling Ling americkému prezidentovi Richardovi Nixonovi, počas jeho prvej diplomatickej návštevy v Číne v roku 1972. Čína prenajíma tieto vzácne tvory za 1 milón dolárov na rok do zahraničných zoo – Japonska, USA, Nemecka či Španielska, najbližie by ste ju mohli uvidieť vo Viedenskom Zoo Schönbrunn.
Umelá inseminácia namiesto párenia?
Od roku 1974 sa ich počet zvyšuje, podľa údajov centra jej výskyt vo voľnej prírode v roku 2015 dosiahol počet 1864 jedincov. Pamätám si, že čínske správy raz uchvátila správa, že nastáva čas párenia. So spolužiakmi sme dva týždne s napätím pozorovali web, na ktorom sme ako Big Brother pozorovali pandy v ich prostredí. S napätím sme čakali, ako sa to bude vyvíjať. No divadlo sa nekonalo. Na web nakoniec pribudol link z predošlého párenia. Pandám sa tentokrát nechcelo. Práve preto jednou z práce tohto strediska je aj umelá inseminácia, ktorá pomáha k zvyšovaniu ich množstva. Spolupracuje na tom s vedeckou komunitou z celého sveta, zdravé dospelé jedince potom púšťajú naspäť do voľnej prírody,
kde ich ďalej monitorujú.
Asi najzaujímavejšie bolo pozorovať Panda veľkú pri pochutnávaní si na bambuse. Toto zviera za deň skonzumuje až 40kg bambusových výhonkov alebo 17kg bambusových vetvičiek. Celkom úctihodné číslo. Zábavný je aj ruch okolitých turistov a ich prekvapivé híkanie vždy keď sa panda prevalí na druhý bok.
Ak sa v mysli dokážete oslobodiť od turistickej tlačenky, budete si môcť užívať ladné krivky a pohyby tohto veľmi pomalého tvora, ktorý sa stal národným symbolom Čínskej ľudovej republiky.
Na záver Vám už len jeden čínsky vtip:
Ako viete, že sa panda nikdy dobre nevyspí?
Každý deň má okolo očí čierne kruhy…
