Svet, jedno veľké lákadlo, v ktorom máme možnosť „ochutnať“ 200 krajín, uvidieť viac ako 4000 tisíc veľkomiest a 2,5 milióna malých mestečiek. To prečo cestujeme si asi každý odôvodní sám pred sebou. Vedcom, ale táto skupina ľudí s túlavými topánkami nedá spať a zisťovali, čo vlastne cestovanie robí…
Cestovatelia sú kreatívnejší
Ľudia, ktorí integrujú novú kultúru do svojej identity, sú z dlhodobého hľadiska kreatívnejšími. Ak sa na cestách naučíme niečomu, čo miestni obyvatelia robia dlhší čas, otvára to našu myseľ, núti nás to rozmýšľať rôznymi novými spôsobmi a to sa potom odráža do nových nápadov. Túto koncepciu vedci označujú ako „kognitívnu flexibilitu“.
Krajší pohľad na svet
Keď sa vedci rozhodli skúmať vášnivých cestovateľov a všetky dopady takéhoto života zistili, že putovanie po celom svete zvyšuje vieru v ľudstvo. Výskum ukázal, že čím viac ľudia precestujú cudzie krajiny, tým viac sa zvyšuje ich zmysel pre všeobecnú dôveru. Vedci to odôvodnili tak, že keď vo svete vidíme všetko dobré, čo v ňom existuje, ľahšie veríme tomu, že ľudia sa snažia robiť správne veci a rozhodnutia.
Jednoduchšie riešenie problémov
Istá štúdia z časopisu Journal of Personality and Social Psychology uviedla, že študenti, ktorí žili v zahraničí, mali o 20% vyššiu pravdepodobnosť, že vyriešia počítačovú úlohu než tí, ktorí nechodia na cesty. Toto zistenie platí aj mimo školských priestorov. Spoznávanie iných kultúr otvára našu myseľ a učíme sa novým spôsobom myslenia, ktoré nás dokážu priviesť k riešeniu omnoho jednoduchšie. Vášnivým cestovateľom hrá do karát aj fakt, že na svojich cestách sa veľakrát stretnú s neočakávanými situáciami, ktoré treba okamžite riešiť. A tie sú často zložitejšie ako večne nespokojný klient.
Pokornejší
V tom istom časopise vedci publikovali aj závery zo štúdie o osobnosti a sociálnej psychológii. Zistili, že deti, ktoré cestujú s rodičmi a tiež aj rodičia sú skromnejšie v porovnaní so skupinou, ktorá necestuje. Veď ako by sme aj nemohli pociťovať rešpekt a úctu k prírode, keď čelíme napríklad takej epickej podobe ako Grand Canyon?
Otvorenejší
Štúdia časopisu o osobnosti a sociálnej psychológii tiež zistila, že ľudia, ktorí študovali v zahraničí alebo dlhšie cestovali boli otvorenejší pre nové skúsenosti v každodennom živote než tí, ktorí zostali v areáli školy či svojej krajiny. Teda v preklade žili život YES MAN-a. Pri spoznávaní nových kultúr sa totiž automaticky snažíme napodobniť životný štýl a tak rozširujeme svoje obzory, vyhľadávame nové veci. Preto ochutnanie pochybného banánového piva v Afrike či hladenie hadov v Ázii sa dá zvládnuť a niekedy aj zamilovať. Naozaj.
Vyrovnaní
Asi každý v živote hľadá sám seba a cestu, ktorou sa vydať. Cestovanie je jedna z možností ako zistiť, kto vlastne sme. Odborníci tvrdia, že odstúpenie od bežného spôsobu života, ktorý poznáme, nám umožňuje zastaviť, uvažovať o našich životoch a potenciálne zmeniť cestu. Cestovanie nám pomáha pozrieť sa na náš život z diaľky – fyzicky a metaforicky, a keď to urobíme, môžeme ho vidieť oveľa jasnejšie.
Šťastnejší
…a nielen preto, že nemusíme chodiť do práce a môžete mať na raňajky margaritu. Nová štúdia z časopisu Psychological Science ukázala, že očakávanie novej skúsenosti (ako napríklad dovolenka) ešte predtým, ako sa to vôbec stane, nás robí šťastnejšími, ako keby sme čakali na niečo konkrétne, možno nová košeľa. Výskumníci urobili neštandardný výskum a analyzovali nálady ľudí, keď čakali v rade, a zistili, že tí, ktorí čakali na skúsenosti ako sú lístky na koncerty boli šťastnejší ako tí, ktorí čakali na veci.
