Irán je nádherný! Ľudia sú tu priateľskí a milí. A čo viac, sú veľmi vzdelaní a chytrí. Národ žijúci v obklopení stavieb, ktoré unášajú dušu ďaleko, ďaleko od sveta povrchností. Irán, to je ostrov pokojnej atmosféry, kde domáci sú si ešte stále vedomí svojej hodnoty, no nezabúdajú byť ľudskí, ochotní a vždy usmiaty.
Irán – skutočná rozprávka Orientu
Táto 80 miliónová Zem Arjánov v sebe ukrýva ozajstné poklady, a to nielen v podobe prírody, ako napríklad jednu z najkrajších ciest sveta tiahnucu sa pohorím Čalús, ale tiež kultúry, zvykov, či architektúry. Čoho príkladným dôkazom je práve Isfahán – najkrajšie mesto sveta. Tento prívlastok nosí už storočia. Keď domáci hovoria o Isfaháne, vyjadrujú sa o ňom ako o meste, čo krásou zatieni „polovicu sveta“ a ak by aj tá druhá polovica bola rovnako nádherná, svet by bol rajom na zemi! Práve tu možno nájsť skvosty ako Imámova mešita s mešita šejka Loftollaláha, Palác 40. stĺpov, či palác Ali Qapu. A síce v Iráne dominuje islámske náboženstvo je tolerované aj kresťanstvo v arménskej štvri Isfahán nazývanej Jolfa.
Rázovitosť v prírode i na tanier
Klíma Iránu je rôznorodá ako krajina sama. Od severu v oblasti úrodného polmesiaca, kde možno nájsť listnané stromy farbiace sa do oranžova počas jesene, cez zasnežené vrcholky pohoria Elbroz, alebo najvyšší vrch Damávan s až 5671 m.n.m. a vysušené púštne oblasti starobylého mestečka Yazd, až po úrodné oblasti Širázu presláveného pomarančami a vínom, ktoré tu v súčasnosti aj tak nikto nesmie piť. Práve preto sa tu hrozno začalo sušiť, vďaka čomu je Irán hneď po Turecku druhým najväčším svetovým výrobcom hrozienok. Irán nezaostáva ani v produkcii kaviáru.
Gastro zážitky však človek zažije predovšetkým pri konzumácii jahňacieho kebabu. Irán sa rozhodne oplatí ochutnávať všetkými zmyslami. Mojím osobným favoritom je rozhodne polievka Ašt. Dokonalú atmosféru ako z príbehov Tisíc a jednej noci však umocní až všade prítomný čaj. Nič neovlaží dušu tak, ako jeho šálka v kombinácii s miestnymi sladkosťami.
Nežnejšia tvár Iránu
Ženy v Iráne tiež pôsobia oveľa slobodnejšie ako v Arabských, alebo iných moslimských krajinách. Bežne riadia automobil, pracujú v obchodoch, bankách, či na úradoch. Mnohoženstvo je síce samotným Islamom tolerované, zakázané je však štátnymi zákonmi.
Iránky sú skutočne krásne a aj napriek striktnému obmedzeniu v oblečení majú skutočne štýl. Irán to nie sú len čierne čádory a la batman. Irán hýri vkusom a ženy zdobia šatky rôznych farieb nedbalo prehodené cez hlavu. V dedinkách ako Abyaneh sa dokonca stretnete s látkami kvetinových vzorov a sukňami pripomínajúce kytle našich starých mám. V metropolách bývalej Perzie sú ženy vždy elegantne upravené. Majú špeciálnu úpravu obočia, ktoré býva veľmi výrazné (podobne ako ich nos – aj preto vedie Irán v počte plastických operácií). Takisto si radi maľujú také výrazné čierne oči, tmavé dymové líčenie a červené pery.
Pochovávanie vzduchom
Dnes je v Iráne dominantným náboženstvom islam. No po mnoho storočí bolo štátnym náboženstvom perzských ríši zoroastriánstvo a išlo o prvú monoteistickú vieru vôbec. Komunita nasledovateľov, ktorú nazývajú aj vyznávačmi ohňa, prežíva v minorite dodnes. Najzaujímavejší je spôsob, akým pochovávali mŕtvych. Nakoľko im viera nedovoľuje znečistiť hlavné živly ako je oheň, zem a voda, nemôžu telo spáliť, ani pochovať do zeme. Preto zosnulých vystavia na tzv. Veže ticha, kde prebehne tzv. pohreb vetrom. Počká sa, kým telo zožerú supy a holé kosti vybieli slnko. Až tie sa môôžu pochovať. Na celý proces dohliada strážca veže.
Oddych ako v raji
Rajské záhrady, ktoré sa neskôr (rovnako ako pomenovanie) rozšírili aj do Indie, dnes slúžia ako verejné parky a sú príjemným útočiskom v horúcich letných dňoch. V minulosti však boli výsadou mocných a majetných. Perzská záhrada má symbolizovať raj. Ale prečo? Raj v Perzii znamenalo miesto s dostatkom vody a tieňa. Práve ona životodarná a v suchých oblastiach vzácna tekutina tvorila ich hlavný prvok. Zakrývala vonkajší hluk, navodzovala príjemné šumenie a zvlhčovala suchý púštny vzduch.
Podobne ponúkal oddych a relax i karavánserádž. I keď tu ju do ďalších kilometrov čerpali obchodníci a iní cestovatelia na hodvábnej ceste putujúcich v karaváne. Azda preto boli postavené od seba spravidla deň cesty od Maroka a Južné Španielsko až po Indiu. Zároveň to bolo miesto vymieňania si informácií, či kultúr a obchodovania. V Iráne bolo takýchto starobylých „ubytovní“ najviac spomedzi ostatných krajín. Dnes sú mnohé opustené, alebo premenené v luxusné hotely.
Výkladná skriňa Perzie
Mesto sveta! To je Perzepolis, niekdajšia výkladná skriňa Perzie. Z ktorého sú dnes už len ruiny neoceniteľnej hodnoty. Najbohatšie mesto svojej doby, z ktorého armáda Alexandra Veľkého odnášala poklady na viac ako 5000 ťavách a 10 000 koňoch, je dnes vychytenou atrakciou, ktorú ak by jeden nevidel, akoby ani nebol v Iráne. Keď Alexander Veľký vo veku 33 rokov zomrel, ovládal väčšinu vtedy známeho sveta. Jeho hranice navyše rozšíril viac než ktokoľvek pred ním. Pre nasledujúce veky bol archetypom dobyvateľa a vládcu, ktorému sa chceli vyrovnať mnohí od rímskych cisárov až po Napoleona. Stal sa však aj symbolom pominuteľnosti i tej najväčšej svetskej moci. Iránci ho však za to, čoho sa dopustil v Perzepolise nikdy Veľkým nenazvú.
S Hafézom na perách…
Svet je diverzný a poznávanie otvára obzory. Nemusí ísť o cestovanie do krajín najvzdialenejších, stačí len zájsť o niečo ďalej ako sme boli doteraz zvyknutí. Nachádzať nové miesta a nebáť sa ich. A síce si vyjsť zo škrupiny komfortnej zóny vyžaduje trochu úsilia a odhodlania, stojí to za to! Nech za všetkých objavovania chtivých záver vypovedia slová veľkého súfiho Haféza, ktorý žil pred 600 rokmi, no jeho verše domáci recitujú spamäti, čím ctia pamiatku tohto inšpiratívneho poeta dodnes: „Zostaň verný všetkému, čo ťa robí vďačným, že žiješ.“
