Laos, ako jedna z bývalých krajín Indočíny, je jednou z najchudobnejších a najzaostalejších zemí Juhovýchodnej Ázie. Tak aspoň tvrdia štatistiky. No kto raz Laos navštívil vie, že tu žijú azda najsrdečnejší a najmilší ľudia sveta a práve to ho robí viac než bohatým.
V porovnaní s okolitými štátmi, ako Thajsko, Vietnam, či Kambodža, jazdí do Laosu o poznanie menej turistov. Ako vnútrozemská krajina totiž nedisponuje žiadnymi plážami. To však neznamená, že tu nie je čo objavovať a mnohokrát sa doslova presúvať v čase, napríklad aj vďaka koloniálnym pamiatkam, ktoré tu po sebe zanechali Francúzi. Že bola krajina kedysi kolonizovaná práve touto európskou veľmocou, napovedia tiež názvy ulíc a rôzne nápisy. Francúzštinu ako-takú, však počuť už poskromne. Ešteže to pečivo v podobe pravých chrumkavých bagiet a neskutočne chutné palacinky na milión spôsobov sa v miestnej gastronómii ujali a kúpite ich aj dnes. Och áno, pravá exotická Ázia s odtienkom európskeho šarmu.
Rýchločlnmi do Zeme zasľúbenej
Do Laosu sa dá dostať rôznymi spôsobmi. Najpohodlnejšie, ako inak, letecky. Avšak väčšina cestovateľov volí (našťastie) tú zaujímavejšiu trasu. Zo severu Thajska po rieke Mekong, priamo do bývalého kráľovského hlavného mesta Luang Prabang. Rýhcločlnmi to máte zvládnuté za deň, no k tejto adrenalínovej jazde je potrebná dostatočná výška hladiny jednej z najdlhších rieky sveta. Kto má však čas (a že ten v Ázii plynie skutočne pomaly), môže si vychutnať pokojnú plavbu trvajúcu 2 dni. Počas nej zaručene prečítate minimálne jednu knihu a postretáte vám obdobných dobrodruhov, ktorí sa plavia s rovnakým cieľom – poznávať a kráčať za hranice vlastnej komfortnej zóny!
Obrazy takmer nedotknutého laoského okolia sú naozaj neskutočné. Vidíme vodné byvoly, ba dokonca divoké slony. Je síce pravda, že Laos trpí extrémnou deforestáciou, kvôli čomu prichádza mnoho vzácnych druhov zvierat a rastlín o svoje domovy, no akosi na to na chvíľu zabudnete a chcete pre tento moment, kedy sa vaša myseľ pri pohľade na brehy rieky Mekong zasníva, naivne veriť, že Laos je Zem zasľúbená. Jednoducho preto, že sa v nej tak cítite – vítane a pohodlne.
Klenot Laosu
Luang Prabang je vskutku pestrofarebné mestečko, pýšiace sa francúzskou architektúrou pod záštitou UNESCO. Toto mesto (alebo skôr väčšia dedina), vám dodá toľko potrebnej energie, koľko ste schopní absorbovať. Inšpiráciu tu nájdete na každom kroku (a verte mi, toto nie je klišé dochutené pátosom). Jeden by tu napísal knihu! Či už sedíte na jednej z terách pri brehoch Mekongu, alebo si pochutnávate na croisssante v štýlovej kaviarničke s výhľadom na ulicu, zaručene vás budú míňať staré, no pritom zachovalé veterány. Romantika ako vyšitá!
Laos je budhistická zem. Možno preto je vzduch presýtený toľkým pokojom vynárajúcim sa z donekonečna odriekaných mantier a meditácií. Z tohto priam až transcendentálneho nastavenia mysle, vás k večeru vyrušia až prípravy na tzv. nočné trhy. Predajcovia z okolia rozkladajú svoje produkty na celtovinu na zemi. Toľko farieb, vôní, ľudí a vibrujúcej atmosféry vás príjemne unaví.
Hippie Vang Vieng
Komu sa žiada ešte väčší “chill”, po slovensky “pohoda”, nech sa zvezie do Vang Vieng. Gýčovo modré lagúny učupené medzi krasovými pohoriami, z ktorých mnohé sú duté. Čo prakticky znamená, že tu rovno prebádate hneď niekoľko jaskýň, ku ktorým sa dostanete na skútri, či na bicykli. Vo ich vnútri však už objavujete na pešo, alebo na člnoch (keďže mnohými pretekajú podzemné rieky). Pocit Indiana Jonesa!
V tom horku rozhodne padne vhod aj ďalšia z atrakcií s názvom “tubing down the river”. O čo ide? Pohodlne si sadnete na mega nafukovacie koleso, v ktorom sa necháte unášať tokom rieky. Cestou natrafíte na plávajúce bary, kde sa dá občerstviť. Samozrejme, niektorí to s tým “občerstvením” a inými suplementami značne preženú a tak skončia uviaznutí v prúde, z ktorého už živí nevyviaznu. Ostražitosť a zdravý rešpekt tu tak rozhodne netreba podceňovať, nech vám ten trip neskončí tak, akoby ste nechceli. Ibaže by ste mali dobrú poistku.
Vientiane – hl. mesto alebo veľká dedina?
Popravde, toto mesto ma nijako zvlášť neočarilo. Takže som ho len prebehla (lepšie povedané, prefrčala na korbe). Komunita expatov (a teda cudzincov žijúcich a pracujúcich v zahraničí) je tu však z roka na rok početnejšia a rozvoj je cítiť aj v množstve rozostavaných budov, ktoré na vás doslova kričia z každej strany. Otvárajú sa nové štýlové reštaurácie, obchody a organizujú zaujímavé eventy. Pre priemerného Laosan absolútne zbytočné a nad rozpočet. Tak načo to všetko? A preto, kašlite na Vientiane (nech mi to odpustí) a vydajte sa spoznávať ten pravý Laos. Nájdete ho v rozhovoroch s domácimi, pri šálke sladkého čaju…
