Polárna žiara.
Čo je dobré vedieť?
Nočné divadlo, ktoré má asi každý cestovateľ vo svojom zozname – čo raz za život vidieť. Inak to nebolo ani pri mne. Ešte ako malá som si vystrihovala obrázky polárnej žiary a predstavovala som si, že raz budem pod jej úžasnosťou stáť aj ja. A to napriek tomu že je zima môj najväčší nepriateľ. Ešte krajšie je v živote cestovateľa deň, keď si môže toto divadlo odškrtnúť ako splnený sen. Nórsko a cesta tam bola úplnou náhodou. Doslova sme ho „zbúchali“ za pár minút, zbalili sa v priamej úmere tohto plánovania a šlo sa. Po dvoch dňoch cesty na Lofoty sa zrazu v noci stalo niečo neopísateľné. Zelený tanec neuveriteľne krásnej žiary. Objavila sa ona, osudová auróra boreális.
O tomto úkaze by sa dali písať básne, romány, piesne, … hocičo. Ak sa, ale chystáte aj vy na takýto lov polárnej žiary, tu je pár pikošiek o nej, ktoré by ste o nej mali vedieť :).
Kde ju vidíte?
Lov polárnej žiary sa nezaobíde bez správne nastaveného kompasu. Polárna žiara predvádza svoje predstavenie v južnom Grónsku, na Islande, v severnom Nórsku alebo na severe Aljašky až 240 nocí. Obyvatelia severnej Sibíri a strednej Kanady ju vidia asi 100 nocí za rok. Juh Aljašky ju spozoruje asi päťkrát za rok. Na južnej pologuli sa tancujúce svetlá – auróra austrális, väčšinou predvádzajú iba tuleňom, veľrybám a tučniakom. V tomto riedko osídlenom pásme s výskytom polárnej žiary leží iba Nový Zéland a časti Austrálie a Argentíny a ich obyvatelia poznajú túto nebeskú nádheru.
Ak hľadáte tip, určite vyskúšajte Nórsko. To nie je až tak ďaleko a nebeské divadlo polárnej žiary si tam určite vychutnáte. Vycestujte za ňou v období medzi jesennou a jarnou rovnodennosťou – teda medzi 21. septembrom a 21.marcom a určite neoľutujete.
Polárna žiara a legendy o nej
Legendami opradená polárna žiara fascinovala už od nepamäti. Niet preto divu, že sa o nej popísalo toľko legiend. Vikingovia verili, že polárna žiara je mostom do Valhally. Tam mal hlavný boh Odir čakať na svojich padlých bojovníkov. Fíni ju zase volajú revontulet, čo znamená „ohnivá líška“. Verili, že po oblohe behajú líšky rýchlo, že ich mohutné chvosty oprašovali hory a vytvorili tak iskry, ktoré oživujú celú oblohu.
Jej farba sa nedá predpovedať
A toto bola asi najšokujúcejšia info pre mňa. Po vedeckých sedeniach so Severanmi mi bolo prezradené, že jej farba závisí od množstva atmosférických plynov. Pri väčšom množstve kyslíka sa vytvorí zelená až červená. Ak je viac dusíka vynikne modrá až fialová farba. Tou najčastejšou je ale zeleno-žltá.
Bohužiaľ, nie je až tak blízko
Keď prišla naša prvá noc a aurora sa zjavila, mala som pocit, že o pár minút sa dotkne zeme a ja sa dotknem jej. Bohužiaľ, táto snaha (hoci bola priam nadľudská) sa skončila mojím fiaskom. Polárna žiara sa vznáša asi 100 kilometrov nad našou Zemou a tak sa dá obdivovať iba očami.
Chytiť sa síce nedá, ale môžeme ju počuť
Je to síce veľmi ojedinelé, ale je to tak. Polárna žiara má aj svoju zvukovú podobu. My sme to šťastie nemali, ale domáci vraveli, že ju je počuť hlavne počas bezveterných nocí. Žiara sa prihovára praskaním a šumom a dodnes si veľa vedcov nevie vysvetliť, prečo je to tak…
Polárna žiara je bezpochýb javom, za ktorým sa oplatí vycestovať. Uchváti svojou majestátnosťou a je to zážitok na celý život. Preto skúste tento rok netradičný postup pri dovolenke. Zbaľte sa až v septembri a šup do Nórska na lov polárnej žiary :)
A ešte jeden tip. Tento úkaz iba tak na mobil neodfotíte. Je preto dobré mať so sebou dobrý foťák, ešte lepší objektív a dlhšiu uzávierku.
