NEPÁLSKE HIMALÁJE: Trek okolo Annapurny

Po príchode do Nepálu bolo ešte otázkou, na ktorý trek sa vydať. Je ich tam niekoľko a tu určite platí - jeden krajší ako druhý. Nakoniec zvíťazil trek okolo Annapurien. Na každý z trekov je potrebné si vopred vybaviť povolenie po príchode do Kathmandu. Cena povolenia pre Annapurna trek je cca 40$. 

Začínam v dedinke Besisahar s nadmorskou výškou len 760 m. A to značí ešte veľa práce. Samotný trek má 230 km a trvá cca 18 dní. To však už záleží na trénovanosti jedinca a miery aklimatizácie. Najvyšší bod, ktorý je na ceste má 5416 m.n.m. a je to Thorang La Pass. Tento horský priesmyk je považovaný aj za najdlhší na svete. Za túto drinu ale človek dostane aj poriadnu odmenu v podobe nenapodobiteľných výhľadov na najvyššie kopce sveta, napríklad Manaslu (8163 m), Annapurnu (8091 m) a Dhaulagiri (8167 m). Vráťme sa ale späť do nížok. Cesta hore bude ešte dlhá. 

Cesta do dedinky Besisahar nie je po zemi vôbec jednoduchá. Veziete sa v natriasajúcom sa autobuse s ďalšou desiatkou miestych Nepálcov a je šťastie, ak sedíte na sedadle celou plochou zadku. Je to ale zážitok, na ktorý sa nezabúda. V takomto luxusnom povoze idem 180 km, možno 12 - 15 hodín. Po príchode na miesto začiatku treku sa už začína stmievať. Je to ale nič, čo by čelovka nevyriešila. Už mi naozaj nič nebráni vziať batoh na plecia a vyraziť. 

Pri treku v takýchto nadmorských výškach sa nie je kam ponáhľať. Jednak by bola škoda si neužiť krásne výhľady, ktoré sa núkajú na každom kroku, ale čo je dôležitejšie, netreba podceňovať následky výškovej choroby. Takže pekne pomaly, dostatok tekutín, vynechať alkohol a ideálne aj kávu. 

Ubytovanie počas celého putovania zabezpečujú miestni obyvatelia vo svojich domoch, tzv. teahouse. V tých jednoduchších platí, že za noc sa neplatí, ale očakáva sa, že si objednáte aspoň jedno jedlo. Čo po náročných dňoch to ale nie je žiadny problém. Jedlo je to jednoduché, ktoré pozostáva hlavne z dalbathu, ale určite zasýti. Takéto dedinky sú potom od seba vzdialené na deň cesty, takže sa nemusíte báť, že by nebolo kde prespať. 

Cestou hore je úžasné sledovať rôzne scenérie riek, meniacu sa faunu a flóru, príjemne nížinné dedinky so sviežimi zelenými políčkami ale aj drsné horské osady, ktorých charakter pripomína vyschnutú krajinu v tibetskom štýle. Ľudia v tejto oblasti boli ovplyvnení práve tibetskou kultúrou a tak väčšina praktizuje ako náboženstvo budhizmus. Prítomnosť budhistických chrámov všade naokolo vyvoláva doslova mystickú atmosféru. 

Deň za dňom treba pridávať aj do vrsty oblečenia. V nadmorských výškach, ktoré sa blížia k 5000 mi už nemrzne len úsmev, ale aj voda. Teploty skoro ráno kľudne klesajú aj k mínus 20 °C. A deň väčšinou začína naozaj skoro ráno. Pretože ak sa ostré slnko oprie do snehu, ktorý má takto hore vždy slušnú hĺbku, je naozaj problém urobiť čo i len krok. A keď sa zabárate do snehu  s každým krokom, aj človek, ktorý z úst v živote nevypustil škaredé slová, ich zaručene začne chrliť. 

Najvyšší bod treku, Thorong La Pass. Scenérie sú neskutočné. To je miesto, kde zabúdate na únavu, na problémy s riedkym vzduchom a naozaj sa tešíte z dobre odvedenej práce. Hlavnú časť mám teda za sebou a teraz sa len treba pomaličky dostať dole. 

Výstupným bodom je Nayapul, dedinka len kúsok od väščieho mesta Pokhara, kde sa už pohodlne dostanem autobusom. Mesto je ako za odmenu. Tu si konečne doprajem orosené pivko, voňavú kávičku a jedlo, o ktorom sa mi na treku ani nesnívalo. 3 týždne ubehli ako nič. Boli to dni, kde sa človek stará len o to, aby mal čo jesť, kde spať, a aby došiel z bodu A do bodu B. That simple. 

Po 3 týždňoch driny ostáva už len sa dostať do hlavného mesta Kathmandu a to opäť „pohodlne“ autobusom. Posledné nákupy, nasávanie miestnej kultúry a spokojne opúšťam svoju vysnenú krajinu – Nepál ☺