Sú cesty, či výlety, ktoré aj keď sú krásne, po čase zapadnú prachom a spomienky na ne vyblednú. No sú aj také, ktoré nás učia spoznávať samých seba a vnímať svet navôkol inými očami. Sú to tie, čo otvárajú dvere do hlbokého vnútra našich duší, aby sa tak stali nezabudnuteľnými do konca života.
Štát, ktorý sa pred 40. rokmi stal oficiálnou súčasťou Indie, je známy pre niekoľko vecí: rododendróny, ktoré sa na jar farbia do červena, aromatické kríky korenia kardamon, pokrývajúce úpätia hôr a rozkošné zvieratko panda červená, ktoré je zároveň jedným zo symbolov zeme, kde budhistické vlajočky veselo trepocú vo vetre. Na návštevu tejto nádhery ukrytej v Himalájach potrebujete ešte aj dnes špeciálne povolenie limitované pätnástimi dňami.
Aký život žijú v Sikkime?
Miestni tu žijú v úzkej symbióze s prírodou, čo sa okrem denného režimu sikkimských ľudí, odzrkadľuje aj na ich charaktere. Sú úplne odlišní od tých žijúcich v ostatnej Indii. A teda oveľa milší, pohostinnejší, viac spoločenskí, usmievaví, miestami až detsky hanbliví. Z ich vnútra vyžaruje vrúcnosť a pokoj. Ochotne sa podelia aj s tým málom, ktoré si pracne vypestujú, či za pomoci domácich zvierat vyrobia. Radi sa porozprávajú a to aj napriek tomu, že nebudú rozumieť ani slovo. Cudzincovi ochotne poradia, no neprekročia hranicu vtieravosti. Čo povedia, to splnia a čím si nie sú istí, to radšej nesľúbia! Okrúhlejšia, plnšia tvár, šikmejšie, menšie oči, nižšia a útlejšia postava. To je fyzionómia, ktorá správne evokuje skôr nepálsko – tibetský, než rýdzo indický pôvod. Hlbokým pohľadom do očí, či zrátaním vrások na čele síce pochopíte, že títo ľudia deň čo deň vypotia hektolitre, aby nasýtili seba i svoje rodiny, no slovka ponosy sa od nich nedočkáte. Žijú si vo svojom raji pokojne a šťastne, takmer až izolovane. Najistejším dopravným prostriedkom je „pešibus“. Títo ľudia majú v nohách kilometre.
Na úpätí himalájskych kopcov som na návšteve sikkimskej rodiny, spoznala čarovnú 86 ročnú babičku. Po nepálsky sa mi zdôverila, že som prvým bielym človekom, ktorého vidí. Vraj netušila, že sa jej v jej veku ešte podarí stretnúť niekoho z tak ďaleka a úprimne sa mojej návšteve tešila.
Čím sa živia v tejto krajine?
Až 80 % sikkimskej populácie tvoria potomkovia Nepálcov. Aj preto je tu hlavným komunikačným jazykom nepálčina. Ďalej tu možno stretnúť potomkov prisťahovalcov z Assámu, Tibetu, Bhutiov, či Lepčov. Vyznávajúcich prevažne budhizmus. No keďže India je multináboženský štát, nájdu sa aj tu iné vierovyznania, či odnože.
Hlavným zdrojom financií je najmä agrikultúra a domáce hospodárstvo. Vo väčšine rodín sú povinne kravy, kozy, sliepky a pes. Niekde sa nájdu aj prasce. Všade polia plné zemiakov, lány hrachu, čerešňové stromy, korenie, zelenina, strukoviny, kde – tu skleníky pre paradajky. A to všetko terasovito rozmiestnené na úpätí Himalájskych pohorí. Čo nespotrebujú, to sa snažia predať, aby prilepšili rodinnému rozpočtu.
Interiér domov je skromný, no účelný. Stačilo zaklopať na dvere ktoréhokoľvek z nich a už vás občerstvili typickým čajom s čerstvo nadojeným mliekom, či prevareným tukom ghí. Samozrejme presladený cukrom. Vo vysokohorských oblastiach s chladnou klímou, dodá takto pripravená šálka potrebnú silu nielen do práce, ale i do ďalších krokov. Na posteli nájdete kvantá prikrývok. Noci tu bývajú skutočne chladné a drevo spotrebujú radšej na varenie a ohrievanie vody ako na kúrenie.
O domáce zvieratá sa starajú prinajmenšom tak dobre ako o seba. Bez ich pomoci by bol život v týchto podmienkach oveľa ťažším, ba až nepredstaviteľným.
Zabúdame?
Nebolo to tak dávno, čo som ako malá pobehovala pomedzi sliepky, ktoré choval dedo. Dodnes si pamätám, ako som mu pomáhala drviť škrupiny, ktoré sme potom s niečím zmiešavali. Tajomná slepačia „zmeska“ s nasekanou žihľavou. Spomienky z detstva, na ktoré som časom pozabudla a ktoré prekryl duch súčasnej intenzívnej doby, sa mi v Sikkime začali postupne pripomínať. Lozenie po stromoch. Kradnutie čerstvého hrachu, či čerešní priamo zo stromu. Zajace, kravy a šírošíre polia na statku tety Žofky. Čerstvo nadojené mlieko a väčšina potravín domácej výroby. Pravý slovenský vidiek. A to všetko bolo teraz tu, v tisíc kilometrov vzdialenom Sikkime na severovýchode Indie. Chránené vysočiznými horami pred neduhmi vonkajšieho sveta. Sme tak hlúpi, pohodlní, alebo len rýchlo zabúdame?
Sikkim sa mi svojou jednoduchosťou, prístupom tunajších ľudí k prírode, ako aj ich životnou filozofiou dostal pod kožu. Ľudskosť a autentickosť obyvateľov, ktorí tu žijú, vryli do duše hlbokú stopu, ktorú s istotou nezmyje ani prichádzajúci monzún obdobia dažďov.
