Singapur - mesto záhrad

Singapur, oficiálne Singapurská republika, je jedným z najbohatších štátov sveta. Leží v juhovýchodnej Ázií, 137 kilometrov severne od rovníka. Od južného cípu malajského polostrova ho oddeľuje úzky Johorský prieliv a od indonézskych ostrovov Riau na juhu Singapurský prieliv. Jediný ostrovný mestský štát sveta sa rozprestiera na hlavnom ostrove Palau Ujong v tvare diamantu a na ďalších 62 malých ostrovčekoch. Táto v poradí štvrtá najviac husto osídlená krajina sveta sa dlhodobo nachádza na vysokých priečkach medzinárodných rebríčkov o životnej úrovni a ekonomickej konkurencieschopnosti. Kvôli neustále rastúcej urbanizácii začal Singapur s umelým rozširovaním svojho územia. Od roku 1965 sa takto rozloha štátu zväčšila o 130 kilometrov štvorcových a do budúcna je naplánované ďalšie zlučovanie menších ostrovov do väčších funkčných území.

Pracujem ako sprievodkyňa pre CK Victory Travel a na mojich cestách do juhovýchodnej Ázie s klientami často križujeme práve Singapur. Niet sa čomu diviť. Singapur je jedným z najväčších dopravných uzlov. To, že ste sa premiestnili do úplne iného, futuristického sveta, pochopíte hneď po prílete. Nový komplex Jewel, ktorý je súčasťou singapurského letiska vám vyrazí dych najväčším vnútorným vodopádom na svete v srdci terasovitého tropického lesa. Les sa rozprestiera na piatich poschodiach okolo 40-metrového vodopádu, je domovom cca 3000 stromov a 60 000 kríkov rôznych druhov vyskytujúcich sa vo vysokohorských tropických lesoch celého sveta. Ocitli sme sa v krajine zázrakov.

Aj obyčajná prechádzka centrom Singapuru je unikátnym vizuálnym zážitkom. Skvosty modernej architektúry, ktoré by boli snáď v každej inej krajine ospevovanými národnými dominantami, tu stoja jeden vedľa druhého a predbiehajú sa o prvenstvo v originalite svojho dizajnu. Vysoké mrakodrapy, nápadité budovy a konštrukcie nezvyčajných tvarov a materiálov sa miešajú s koloniálnou architektúrou anglických zakladateľov v harmonickom súlade.

Rezort Marina Bay Sands, otvorený v roku 2010, je dnes už neodmysliteľnou súčasťou singapurskej scenérie. Súčasťou komplexu je najväčšie átriové kasíno na svete s 500 stolmi a 1600 automatmi, hotel s 2561 izbami a obrovské nákupné stredisko plné luxusných značiek. Budovu dizajnoval izraelsko-kanadský architekt Moshe Safdie, ktorý priznáva, že bol inšpirovaný domčekom z karát. Komplex tvoria tri veže, každá zložená z dvoch častí, ktoré sa o seba opierajú ako karty a jeden horizontálny preklad s 340 metrov dlhým Sky parkom, spájajúcim všetky veže.

Súčasťou Sky parku sú záhrady, bežecké chodníky a najmä najväčší vyvýšený bazén na svete. Meria 150 metrov a je umiestnený až 191 metrov nad zemou. Hotelovým hosťom ponúka úchvatný výhľad na celý Singapur. Sklenený lem „nekonečného“ bazénu vytvára zaujímavý vizuálny efekt, akoby voda z bazéna padala rovno dole na mesto.

Súčasťou komplexu Marina Bay Sands je aj budova Múzea vedy a umenia – ArtScience Museum. Moshe Safdie bol tentokrát pri jej navrhovaní inšpirovaný prírodou. Budova ukrývajúca 6000 metrov štvorcových galerijných priestorov svojím tvarom pripomína lotosový kvet. Desať okvetných lístkov rôznych výšok stúpa k oblohe, pričom každý z nich je korunovaný svetlíkom, napĺňajúcim prirodzeným svetlom 21 galérií umiestnených vo vnútri. Lievikovitá strecha je zas navrhnutá tak, aby zachytávala dažďovú vodu. Tá vytvára 35 metrov vysoký vodopád uprostred múzea, viditeľný z priestoru átria. Nazbieraná dažďová voda sa recykluje a používa na toaletách múzea.

Medzi ďalšie ikonické stavby zálivu Marina Bay patrí budova divadla a opery Esplanade. Bola navrhnutá dvoma architektornickými firmami: singapurskou DP Architects a londýnskou Michael Wilford & Partners. Dizajn pozostáva z dvoch nepravidelne zaoblenených sklenených kupol pokrytých plášťom trojuholníkových slnečných clon. Budovy ukrývajúce koncertnú sálu s kapacitou 1600 miest a divadelnú sálu s kapacitou 2000 miest svojim tvarom nápadne pripomínajú ovocie durian. Pôvodný dizajn, ktorý bol verejnosti predstavený v roku 1994, slnečné clony neobsahoval. Kritici mu však vyčítali, že v tropickom podnebí Singapuru by sa presklenené budovy ako tieto správali ako obrovské skleníky, preto nakoniec dostali svoje charakteristické hliníkové „ostne“ a miestnymi sú prezývané aj ako „veľké duriany“.

Aj napriek tomu, že Singapur je jednou z najrýchlejšie rozvíjajúcich sa mega-metropol, si mestský štát zachováva prekvapivú blízkosť k prírode. Vízia zakladateľov slobodného Singapuru bola vybudovať „mesto záhrad“. Postupne sa tento plán zmenil na „mesto v záhrade“ a ambície do budúcna hovoria o „meste v lese“. Dnes tu verejné parky a záhrady zaberajú až 47% územia a každý nový projekt musí zahŕňať živé rastlinstvo. Zeleň stratená výstavbou na zemi sa tak nahrádza priamo na budovách a to vo forme kaskádovitých vertikálnych záhrad, zelených striech či stien, alebo vo forme komunitných záhrad. Dnes sa v Singapure nachádza už toľko nadzemnej zelene, že by pokryla plochu o výmere sto hektárov. Prítomnosť rastlinstva priťahuje do mesta aj množstvo vtákov, motýľov a hmyzu. Pojem „mestská džungľa“ tak v tomto prípade naberá úplne iný význam. Prítomnosť veľkých parkov a prírodných rezervácií v meste pomáha znižovať negatívne vplyvy urbanizácie na životné prostredie, a tak zvyšovať kvalitu života obyvateľov.

Priamo v centre Singapuru v zálive Marina Bay leží nádherný 101-hektárový park Gardens by the Bay. Park je nadzemným mostíkom pre peších spojený priamo s ikonickým hotelom – Marina Bay Sands.

Jeho srdcom sú „superstromy“. Tieto dvadsaťpäť až päťdesiat metrov vysoké konštrukcie vertikálnych záhrad sú symbolom snahy Singapurčanov o uchovávanie zelene v meste. Kmene 18-tich stromov sú domovom enkláv mnohých druhov tropických papradí, popínavcov a orchideí. Sú vybavené environmentálnymi technológiami, ktoré napodobňujú prirodzené fungovanie stromov. S odkazom na fotosyntézu, fotovoltické články pokrývajúce koruny stromov premieňajú slnečné svetlo na elektrickú energiu využívanú na večerné osvetlenie.

Tak, ako korene stromov v prírode, tak lievikovité koruny zase zhromažďujú vodu na zavlažovanie rastlín. Množstvo zelene pokrývajúcej superstromy pomáha bojovať proti tzv. „urban heat“ – mestskému teplu v betónovej džungli. Dva zo stromov sú spojené nadzemným chodníčkom, ktorý návštevníkom ponúka panoramatický výhľad na celé záhrady. Aby toho nebolo málo, každý večer stromy ožijú v koordinovanej 15-minútovej svetelno-hudobnej šou, ktorá priťahuje stovky návštevníkov. Pri pohľade na gigantické „superstromy“ obrovské skleníky a bujnú tropickú vegetáciu sa nemôžeme zbaviť myšlienky na Alicu v krajine zázrakov.

V roku 2005 bol stavebným úradom v Singapure zavedený systém hodnotenia „zelenosti“ budov. Podľa ich vplyvu na životné prostredie sa im udeľuje zelené značenie na štyroch úrovniach, pričom najvyššie je platinové ocenenie. Od roku 2008 musia nové, ako aj existujúce budovy, ktoré prechádzajú významnou renováciou, spĺňať minimálne normy zeleného značenia „Green Mark“. Dnes v Singapure existuje viac ako 1180 budov so zelenou značkou. Najväčšia koncentrácia stavieb s najvyšším platinovým označením sa nachádza v ekonomickom centre mesta, v zálive Marina Bay. Ten sa stal akýmsi epicentrom zelenej architektúry, odkiaľ sa tento trend rozširuje do celého mestského štátu. „Zelené budovy“ sú navrhnuté tak, aby využívali zdroje efektívnejšie a mali minimálny dopad na prírodné prostredie. Hospodárne zaobchádzanie so zdrojmi je pre Singapur kľúčové. Mestskému štátu chýba akákoľvek forma prírodného zdroja vody. Polovica národných dodávok vody pochádza zo susednej Malajzie a zvyšok sa získava z odsoľovacích zariadení účinným zachytávaním dažďovej vody a recykláciou odpadových vôd.

Singapur je dnes unikátnym príkladom toho, že dodržiavanie ekologických princípov nie je v žiadnom rozpore s ekonomickým rastom krajiny vedúcim k vysokej kvalite života obyvateľov.