Šedá obloha, dážď, zima a tváre usmiate ako tie španielske alebo iné južanské. Ok, možno trochu preháňam, ale to leto, čo som tam strávil, bolo jednoducho pozitívne, príjemné, živé, divé a plné najrôznejších aktivít. A vlastne nepreháňam! Lebo keď slnko zasvietilo, tak sa naozaj všetci do jedného veselili, radovali a deky v parkoch aspoň na tú slnečnú hodinku rozkladali. Jedným slovom Škótsko.
Rozmýšľam, kedy presne som tam to šedo – usmiate leto strávil. To bolo tak v dvetisícôsmom, kedy som si ešte hovoril, že na svete je toľko destinácií, že vrátiť sa niekam je nezmysel. Teraz však viem, že sú miesta, na ktoré si človek spomenie a myslí na to, že sa proste vrátiť musí, aby zistil čo nové. A tak som si nedávno výlet do Škótska zopakoval. Najskôr sám, neskôr so skupinkou a zájazdom.
Človek niekde strávi dlhší čas a ešte po dlhšom je zážitok jemne filtrovaný. Po pár rokoch takým sitkom ako na ryžu, po piatich už sitkom na špagety. V hlave proste zostáva tých pár momentov, ktoré sa potom na destináciu viažu asi navždy. Pre mňa, po asi šiestich rokoch, sú to predovšetkým spomienky na prírodu, ostrovy, Highlands a Edinburg v noci.
Keby v Edinburgu aspoň v lete trochu prikúrili a častejšie by svietilo slnko, bol by priam ideálnym miestom na život. Krásna viktoriánska architektúra. Moderný dizajn, ktorý sa viaže predovšetkým na prvky z prírody, poloha takmer na pobreží, neďaleko hôr, s nádhernými parkami a kopcami, s vyhasnutým vulkánom priamo v centre, na konci míľovej ulice Royal Mile, pri modernej buduve škótskeho parlamentu.
Dnes som počul, že Švédi v Bratislave sú prekvapení, že práve naše mesto, z tých ktoré videli, je najviac na svete v kontakte s prírodou. Dá sa povedať, že je to tak. Bratislava je mesto v prírode. V Edinburgu je však príroda naozaj v centre alebo jednoducho Edinburg v prírode. Spomínaný vyhasnutý vulkán Arthur’s Seat má 251 metrov a ponúka rýchly a príjemný únik z mesta s výhľadom na okolie. Keď zasvieti slnko, sú Meadows, Holyrood Park, Princess Street Gardens a ďalšie a ďalšie parky roztrúsené po celom meste, plné slniacich sa ľudí.
Škótsko je tajomné a o veľa miestach sa rozprávajú legendy a príbehy. V Royal Museum v Edinburgu môžete vidieť šestnásť truhličiek s drevenými postavami, ktoré sa viažu na vraždy prisťahovalcov z Írska, bratov Burke a Hare, ktorí lovili telá pre doktora Roberta Knox a jeho medicínske experimenty.
Vraždy sú populárne aj medzi lokálnymi cestovkami, ktoré vás prevedú podzemím, kde v tuneloch koncom osemnásteho storočia nachádzali ubytovanie a zábavu obchodníci na cestách. Po tridsiatich rokoch sa životné podmienky v podzemí zhoršili kvôli splaškom a nedýchateľnému vzduchu, obchodníci tak odišli a miesto na život tu našla mestská chudoba, ktorá tu prebývala asi do 1820-teho.
Podzemie bolo objavené nedávno, v roku 1985, kedy sa počas stavebných prác našli zostatky, hračiek, tiel, fľaší a ďalších vecí pripomínajúcich prítomnosť ľudí. Dnes sa môžete po podzemí prejsť so sprievodkyňou, ktorá bude najčastejšie študentkou herectva alebo histórie a príbeh podá naozaj tak dobre, až máte jeden moment pocit, že sa vás dotkol duch malého chlapca, ktorý dodnes bubnuje v úzkom tuneli pod hradom. Tunel objavili a chceli preskúmať mešťania. Chlapec, ktorý sa do tunela zmestil, bol vyslaný na prieskum. Bubnovať mal tak silno, aby ho počuli dospelí na ulici, nad tunelom. Keď bubnovanie náhle prestalo, rozmýšľali či za ním pošlú ďalšie dieťa. Pri pomyslení, že sa mu stane to isté, sa však rozhodli tunel zamurovať, aby z neho pre istotu nevyliezlo to, čo chlapcove bubnovanie tak nečakane stíšilo. Blízko Tron Kirk kostola na High Street tak ešte dnes počas tichej noci počuť bubnovanie.
So spomínanými tichými nocami je to však v Edinburgu ťažšie. Mesto je veľmi živé. Ťažko hovoriť o centre, puby, bary, kluby, podniky v bytoch a pivniciach sú roztrúsené po celom meste a tak sa dá blúdiť celú noc a ešte aj časť ďalšieho dňa, ktorý sa začína aj na trhu s rybami alebo full Scottish breakfast-om.
Či ste v päťhviezdičkovom hoteli alebo jednoduchom turistickom, raňajky budú full a vy tiež. Kto by nebol, po rannom nášupe klobások, slaniny, hríbov, vajíčok, jaterníc (black pudding) varených fazulí a rajčín. Do večera má človek dosť a vystačí s tiež tradičným obedovým sendvičom.
Edinburg v auguste je festivalový. V prvom rade je to Fringe, ktorý vznikol už v roku 1948 ako jeden z prvých festivalov na svete. Dnes je festival divadla aj napriek tomu, že patrí medzi podujatia, ktoré v auguste zdvojnásobujú počet obyvateľov mesta veľmi uvoľnený. Ani dnes neexistuje porota, ktorá by vystúpenia vyberala. Priestor na show má každý, nezáleží na tom, či ide o profesionálne alebo amatérske divadlo, nezáleží ani na téme a štýle vystúpenia. Ak je prihlášok príliš veľa, priestor dostanú divadelníci, ktorí sa prihlásili skôr, prípadne sa rozhoduje losovaním. Divadlo tak počas celého augusta môžete vidieť nielen v divadlách, ale na uliciach, v podnikoch, školách, kanceláriách, na autobusoch a všade tam, kde sa nájde priestor pre 20 000 hercov v meste.
Od jari do jesene v Škótsku zažijete všetko od festivalov filmu, hudby, jedla asi až po festival zberateľov známok. Najznámejším hudobným festivalom je „T in the Park„s približne deväťdesiat tisíc návštevníkmi.
Asi polovica päťmiliónového Škótska žije v mestách Edinburg a Glasgow, zvyšok na vidieku a samotách Vysočiny a na ostrovoch, ktorých je približne osemsto. Väčšina sa nachádza v štyroch hlavných skupinách, v rámci súostrovia Shetlandy, Južné a Vonkajšie Hebridy a Orkneje.
Asi stovka ostrovov je obývaná, ostatné sú domovom vtákov a tuleňov, top destináciou je ostrov Skye a Western Isles s plážami a bielym pieskom. Ak máte chuť na trochu samoty a pokoj od všetkého, odporúčam obdobie mimo sezóny alebo návštevu Shetland. Môj výlet na ostorvy na severe bol motivovaný ich vzdialenosťou. Celú noc trajektom a po ostrovoch smerom na sever stopom a autobusmi. Na plánovaný najsevernejší bod som sa nedostal. Cestoval som sám a tá samota sa nevyrovnala ani mesiacu na farme vo Fínsku a tak som sa len usmial nad nezmyselnosťou môjho putovania, popozeral sa okolo seba, spravil si fotku na pamiatku, otočil sa, zmenil smer stopovania a smeroval naspäť bližšie k hlavnému mestu Lerwick.
Ak ste v okolí mesta Glasgow a máte obmedzený čas na dlhšie výlety, za hodinu a pol z mesta ste na ostrove Arran, na ktorý sa dostanete trajektom z mesta Ardrossan. Tu môžete bicyklovať, chodiť po kopcoch, kúpať sa, ochutnávať morské špeciality, voziť sa na rýchločlnoch alebo sa preplaviť k budhistickému kláštoru na Holy Isle. Holy Isle možno navštíviť na deň, ale aj na dlhší čas v rámci meditačných programov, prípadne ako dobrovoľník. Sezóna ostrova Arran je rušná aj kvôli blízkosti k pevnine a mestám. Ľahko však môžete pokračovať ďalším trajektom k pokojným ostrovom, ktoré sú súčasťou súostrovia Južné Hebridy.
Najvhodnejším časom na návštevu je celý rok. Záleží íba od toho, ako budete chcieť váš čas stráviť. V krajine je päť lyžiarských stredísk, ktoré bývajú v prevádzke aj ku koncu apríla- bežne s mínusovými teplotami, viac ako dvomi metrami snehu a novými centimetrami prašanu každé ráno. Niektoré strediská obmedzujú jarnú prevádzku do vyšších častí hory, pričom spodná časť je už otvorená pre mountain bikerov.
Len pár hodín jazdy z hôr, na severe, leží mestečko Thurso, ktoré patrí medzi pár škótskych surf spotov, neďaleko Edinburgu je to zas Pease Bay.
V krajine je viac ako 500 golfových ihrísk. V mestách je veľa parkov s menšími ihriskami, kde si zahráte zadarmo a bez akýchkoľvek rezervácii, proste s drinkom v ruke, piknikom na deke a palicami zo sekáču za rohom, ktoré vám požičajú alebo si pár proste kúpite ako suvenír.
Rôznorodosť aktivít je presne to, čo sa mi na krajine páči. Nielen ako cestovateľovi, ktorý rád skúsi a ochutná všetko, čo sa ponúka, ale aj ako sprievodcovi. Tak aktívny dobrodružný program kombinovaný s kultúrou a gastronómiou sa dá pripraviť v máloktorej európskej destinácii.
