Na začiatku to bolo o prežití a sile, potom o únosoch a až v stredoveku sa do toho zapojila láska. Svadba, obrad, ktorý je krásny, (ne)opakovateľný a v každej krajine iný.
Nie nadarmo sa hovorí iný kraj – iný mrav a pri svadbe a svadobných zvykoch to platí viacnásobne. Niečo podobné svadbe sa objavilo už v praveku, vtedy išlo hlavne o prežitie a splodenie čo najviac detí. Veľmi často boli v tej dobe ženy unášané a držané čo najďalej od svojich príbuzných. Na prvý pohľad kruté zaobchádzanie, no nebolo na škodu. Podľa historikov sa práve z tohto rituálu neskôr vyvinula svadobná cesta, ktorá je obľúbená nie len u novomanželov ale aj v cestovných kanceláriách či leteckých spoločnostiach. Môže sa zdať, že biele šaty sú zo svadbou späté už od nepamäti, ale ani to nie je pravda. Tak ako sa vyvíjali dôvody prečo uzavrieť manželstvo vývoj poznačil aj tento kus odevu. Vyššie postavené nevesty v stredoveku mali svadbou možnosť ukázať, na čo všetko majú. Boli odeté v rôznych materiáloch od zamatu cez hodváb až po kožušiny a ich svadobné šaty boli pestrofarebné. Symbolizovalo to šťastie. Biela vlna prišla až v roku 1840. Vtedy si kráľovná Viktória brala Princa Alberta Saxkého a svet prekvapila v bielych šatách. Jej módna revolúcia sa ujala natoľko, že sa biele šaty začali považovať takmer všade vo svete za tradičné.
Bez úsmevu
Poďme ale na potulky svetom, kde majú svadby rôzny ráz. Začneme v Afrike. Tretí najväčší a druhý najľudnatejší kontinent sa hrdí mnohými kmeňmi a tie svojimi zvykmi, na ktoré nedajú dopustiť. Ak sa dostanete na svadbu v štáte Kongo, zabudnite na hudbu a veselicu, ktorá je u náš bežná. Dokonca zabudnite aj úsmev. Na tomto území je svadba vážna vec a prejavy šťastia sú prísne zakázané svadobčanom, neveste a aj ženíchovi.
Tvrdé pravidlá
O niečo ďalej v Etiópii v kmeni Surma platia tvrdšie pravidlá. Ak máte fóbiu zo zubára nasledujúce riadky asi preskočte. Neveste pár týždňov pred svadbou totiž vytrhajú spodné zuby a jej dolnú peru ozdobia hlineným kruhom, ktorý symbolizuje veno. Platí čím väčšie tým lepšie, no zdá sa, že aj bolestivejšie.
Svet rovnosti
Možno to bude znieť zvláštne, no o akej takej rodovej rovnosti, teda aspoň o náznaku sa dá hovoriť v Keni. Budúci ženích tu musí mesiac pred svadbou okúsiť ženský svet. A to doslova. V jej šatách a s jej povinnosťami. Muži, ktorí vstúpia do stavu manželského tak musia variť, prať a upratovať, aby čo najlepšie pochopili ženský svet.
Prekliate čísla
Niekto môže povedať, že svadba bola jeho prekliatím. U indických žien to ale myslia vážne. Nie však u všetkých, iba u tých, ktoré sa narodili v magickej astro kombinácii Mangliks, ide o postavenie Marsu a Saturnu. Tieto ženy vraj prinášajú skorú smrť manželovi, preto, aby prelomili kliatbu sa najprv musia vydať za strom a ten po svadbe musí byť zoťatí. Síce ekosystém neostáva nadšený, ale mladomanželia si môžu rátať svoje letopočty.
Škodoradostná Európa
Poďme ale aj do našich končín. Takí Francúzi v sebe nezaprú škodoradostnú náturu. Počas svadobnej noci a povinností s ňou spojených sa rodina a priatelia zhromaždia pred miestom konania sa tejto noci a robia hluk. Či už vyrihanú hrnce a varechy alebo iba spievajú a kričia a znemožňujú zaľúbencom vychutnať si kúsok samoty. Tí sú povinný ísť sa venovať opäť hosťom a ponúknuť im nejaké to občerstvenie za predvedený výkon.
Švédske svadobný zvyky sú veľmi nebezpečné pre čo i len mierne žiarlivú osobu. Kedykoľvek sa z miestnosti vytratí ženích, aj keď iba na toaletu, všetci družbovia majú povolené pobozkať nevestu a čo je najhoršie, na akúkoľvek časť tela. Ak sa pýtate, áno, platí to aj obrátene, preto tam asi svadby nemajú dlhé trvanie.
