Tentokrát by som vás rada zaviedla to tajomstiev tradičnej indonézskej kuchyne a písala menej o cestovaní. Aj keď pre mňa je jedlo spojené s objavovaním nových oblastí, krajín, reštaurácií. Vždy rada všetko s radosťou vyskúšam, teda pokiaľ to splňuje moje striktné vegetariánske normy.
Indonézske republika je zložená z viac ako 17 000 ostrovov, čo znamená, že jedlo tu má viacero foriem, odlišujúcich sa oblasťami.
Aká je vlastne indonézska kuchyňa?
Pre Indonézanov je typická a častá otázka: „sudah makan?“ alebo „ už si jedol/jedla?“ Spýtajú sa vás na to aj pár krát za deň, čím zároveň aj vystihujú jej dôležitosť.
Základom ich kuchyne je „cabe“ alebo teda čili. Čím viac čili, tým chutnejšie. Pridávajú ho snáď všade. Dokonca moji známi, ktorým som dala ochutnať domáce bryndzové halušky, s dovezenou domácou bryndzou, si ochutili naše tradičné jedlo kúskami nakrájanej a riadne štipľavej čili papričky. Ako vravím: „ iný kraj, iný mrav!“
Okrem čili používajú rôzne druhy mäsa, v moslimských častiach nenájdete prirodzene nič z bravčoviny, v hinduistických častiach je naopak posvätná krava. Najčastejšie jedávajú kuracie mäso, ryby, morské príšery a aj kačicu a veľa druhov zeleniny.
Čo je lalapan?
Lalapan je druh jedla pozostávajúci zo surovej zeleniny ako sú fazuľky, krájaná kapusta a uhorka a nejakej bielkoviny. To je samozrejme doplnené o nadrobno nasekané a pretlačené čili spolu s rybacou omáčkou, rovnakou aká sa používa v čínskej kuchyni. Táto čili omáčka je najdôležitejšia časť lalapanu. Okrem ryže a surovej zeleniny, je základom vysmažené kura, kačica, druh ryby „lele“ alebo vegetariánske tofu a tempe zo sóje či baklažán. Všetko je predtým namarinované v špeciálnej marináde, ktorej ingredienciami je najmä turmerik, zázvor, cesnak, sladká sójová omáčka a iné. Celkom chutné, tučné a super pálivé jedlo!
Poznáte „nasi campur“?
Jednotlivé ostrovy ponúkajú naozaj neskutočne širokú škálu jedla. Niečo majú ale predsa podobné.
Existuje jeden druh jedla, ktorý na 100 percent nájdete po celej Indonézii a to sa nazýva „nasi campur“. Nasi znamená ryža a campur sa prekladá ako miešaný, takže vlastne zmiešaná ryža. Kúpiť sa dá takmer na každom rohu, v reštauráciách, ktorí lokálni nazývajú „warung“. Väčšinou pani kuchárky uvaria jedlo hneď skoro ráno a vyložia ho do svojich poličiek, kde je to viditeľné a niekedy pokryté iba tenkou zásterkou, nech sa na to nepráši a muchy nelietajú do pokrmu. Prídete do warungu a prstom ukážete na jedlo, ktoré sa vášmu žalúdku žiada, k nemu dostanete teplú ryžu: bielu, hnedú alebo žltú. Niečo ako studená ázijská forma bufetu. Vyjde vás to zhruba na rp 10 000 – 30 000, čo je približne 0,80 – 2 eurá.
Tento druh v podstate Indonézania jedávajú aj 3 krát denne. Rýchle jedlo, ktoré je chutné, zakaždým inak obmenené podľa vašej chuti a zároveň aj lacné.
Mnoho ráz za týždeň si skočím na nasi campur a poteším svoje bruško indonézskou kuchyňou, ak náhodou nemám čas doma si uvariť. Vyhľadávam skôr také zdravšie warungy, pre bielych, kde nepridávajú monosódium glutamát a používajú menej oleja, keďže toto jedlo môže byť niekedy dosť ťažké na žalúdok a super štipľavé.
