Do Mexika sme nešli za históriou, pamiatkami a plážami, ale aj preto, aby sme zistili, prečo je mexická kuchyňa zapísaná ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstvo. Je naozaj taká výnimočná? Je chutná a pálivá, ako sa o nej vraví? Prešli sme viac ako 3000 km a viac ako 5 regiónov s vlastnou gastronómiou. Aká je teda mexická kuchyňa?
Čuduj sa svete, nemajú tu „Chili con Carne“ ani „mexickú pizzu“ či „mexického tuniaka“, ako ich poznáme od nás. Ale za to sme našli: ruský šalát, švajčiarske enchiladas, francúzske hranolky, … hmm? „Kde sme to? v Mexiku?“ Ale áno. Len treba nazrieť do tých správnych hrncov.
Molca jete v horúcej miske z kamena.
Ak sa nachádzate na severe alebo v strede tejto krajiny, dajte si na obed dobrú opekačku alebo steak. Taká „arrachera“ (hovädzie marinované s quacamole, totopos a nopales) vám zaplní žalúdok až do večera. Samozrejme ako prílohu grilované „serrano“ papričky a pár kvapiek limetky na mäso. (Pozn. limetka = limon). Ak ste skôr polievkový typ, „sopa azteca“ s tortillami, chicharones s avokádom bude pre vás tá pravá exotika. Nezabudnite si do nej „vyžmýkať“ aspoň polku „limonu“.
Len pár kilometrov od Mexico City je ďalšia bašta lokálnej kuchyne. Puebla. My sme si dali „Mole“. Nie, nejedli sme lietajúci hmyz (ten bude až na druhý deň v Oaxace). Je to názov špeciálnej čokoládovej omáčky, ktorá sa podáva s kuraťom a ryžou. A hádajte, čo je ďalšou prísadou! No, jasné! Chile!
Asi sedem druhov. Sušené, čerstvé, smažené, mleté, … chutilo nám. Nemohli sme nevyskúšať ako chutia „Chapulines“ – kobylky. Tie naše boli (ako ináč) namáčané v chili a limone a potom smažené. Dali sme si ich hneď dvakrát: prvý a posledný. :)
Počuli ste o „tlayudas“? Obrovská chrumkavá placka plná syru, zeleniny a mäsa. Najlepšie chutí na trhu priamo z platne. „Hmm“ 6e by tomu niečo chýbalo? Pani! Podáte mi tú zelenú salsu, prosím?“ Ďalší deň sme už mierili na juh krajiny, kde dominujú banány a kukurica. Skúste si dať na raňajky praženicu s pečeným banánom! Aj to sa jedáva.
Cestou na Yucatan sme mali dva gastronomické ciele. 1. Cochinita Pibil a 2. Dary mora. Všade na pobreží (Champoton, Campeche alebo Cancun) máte istotu čerstvého produktu. Takže len pozor na hygienu. Mexičania majú nepísané pravidlo, že „morské príšerkyô sa majú jesť iba v sezóne. A to je každý mesiac v roku, ktorý má v názve aspoň jedno „R“. Dobrý krevetí koktejl s avokádom a pálivou omáčkou vôbec nie je zlý! No a ak máte v pláne navštíviť Meridu a okolie, Cochinita vás chytí za srdce (alebo za jazyk?). Ručne robené kukuričné placky plnené jemným bravčovým mäskom a cibuľkou si proste obľúbite.
To sme už ale na konci našej cesty a užívame si biele pláže Karibiku s „margaritou“ v ruke. Pod slnečníkom na pláži sa nám v malej prenosnej chladničke chladí tequila a pár plechovik mexického piva (ktoré mimochodom, tiež pijeme s limetkou). A my premýšľame, čo nám tu v Mexiku za tie posledné dva týždne najviac chutilo. Zámere som nespomenul tacos, quesadillas a iné jedlá, ktoré sú všeobecne známe a ich „nemexické mutácie“ sú súčasťou každej mexickej reštaurácie na svete.
ZHRNUTIE: Ak vám príde na návštevu Mexičan, navarte mu čokoľvek budete chcieť, ochuťte to limetkou, chili omáčkou alebo ich vzájomnou kombináciou a určite mu to bude chutiť! Lebo to sú tie tri chute, kotré dávajú všetkým mexickým jedlám ten správny „šmrnc“ a vy len poviete: „Sabroso!“
