.. aj po mnohých pokusoch preložiť do vietnamského jazyka „Šťastné a veselé“, sme zlyhali. Naše vianočné pozdravy tak dostali slovenskú obdobu tohto želania, ale zase pripojili sme kresbu snehuliaka s vietnamským klobúkom. Najkrajšie sviatky v roku sme trávili netradične. Zdolávali sme sever motorkou.
Kým sme šli na sever Vietnamu, dosť ťažko sme sa dostávali do módu Vianoc. Nenasvedčovala tomu nijaká vianočná výzdoba, trhy a dokonca ani teploty. Na severe sa však jeden z týchto ukazovateľov zmenil – teplota. Tá tu padla na 10 stupňov a my sme na takýto skok naozaj neboli pripravení.
Začali nám tak vianočné nákupy. Na miestnom trhu, sme zjednávali ceny za dve mikiny, oteplené nohavice a rukavice a celý nákup nás vyšiel takmer na milión. Samozrejme, dongov, ktoré sa tu používajú a ktoré klamlivo vytvárajú pocit, že je človek bohatý.
Na sever sme sa vybrali z jedného dôvodu. Zažiť netradičné Vianoce na motorke a zdolať „cestu šťastia“. Tak tu domáci označujú okruh, ktorý vedie až k hraniciam s Čínou (Ha Giang, Dong Van, Meo Vac a Bao Lac), no a keďže sa už považujeme za nejakých tých cestovateľov, vyrazili sme na tento okruh aj napriek nepriazni počasia.
Pred nami bolo viac ako 350 kilometrov, nekonečné množstvo zákrut, prevýšení a neopakovateľných výhľadov. Vraví sa, že Vietnam bez motorky nie je Vietnamom, jednoducho túto krajinu a hlavne sever treba prežiť v „sedle“.
Úprimne, ničila nás zima, o to viac, keď sme sa nezohriali ani v ubytku, pretože Vietnam jednoducho nepotrebuje nijak izolované budovy, boleli aj naše sedacie svaly, keďže sme 10 hodín denne trávili na motorke, no vidieť kaskádovité ryžové polia, ktoré prechádzajú do majestátnych hôr bolo niečo neopakovateľné. Čím vyššie sme sa dostávali, tým sa menili aj ľudia, z preplnených miest na malé horské etnické skupiny, ktoré si žijú vlastnými pravidlami.
Navštívili sme dedinky, kde peniaze vôbec nie sú podstatné, z nich sa tu nikto nenaje. Čo je skutočným bohatstvom je dobytok a úroda. Toto bohatstvo chodia ľudia z rôznych kútov severu meniť za iný tovar na pravidelný nedeľný trh v Dong Vane. Často kvôli tomu musia prejsť desiatky kilometrov a to odhliadnuc od svojho veku. Bežne sme tak cestou stretávali starenky či malé deti.
Naše Vianoce tak boli v tomto roku iné. Žiadna ryba, šalát či kruh rodiny (ešte že existuje video-hovor). Užili sme si ich na severe, kde život plynie úplne inak. Platia tu iné pravidlá, ktoré aj napriek nášmu nepochopeniu fungujú. Okruh sme zvládli za tri dni, človek sa tu nemá kde stratiť, pretože tu vedie jedna cesta. Naučili sme sa tu veľa trúbiť, nie preto, žeby niekto robil nejaké prehrešky na cestách, ale preto, aby o nás vedeli. Naučili sme sa aj jazdiť po terénoch, ktoré majú od označenia „cesta“ naozaj ďaleko a užívať si každú šálku horúceho nápoja či horúcej polievky.
Ešte jedna poznámočka k jedlu. Ak sa ocitnete na severe určite ochutnajte ich tradičnú polievku Bun Cha, je to silný vývar, rezance a neuveriteľné chutné mäsko (niečo ako naše fašírky). No a ak po dobrom jedle potrebujete dezert ako ja, domáci tu pečú koláče – posúchy z pohánky, ktorá im tu všade rastie, môžete ochutnať niekoľko príchutí a nájsť si tú svoju. Väčšinou všetko nájdete hlavne na nedeľňajšom trhu, ktorý vždy začína od 5-tej rána.
