„Dlane spolu, ako keď sa modlíš. Zavrieš oči, povieš si „Oh my Buddha“ a vykročíš na cestu. Tie motorky sa ti vyhnú.“ Toto mi hovorili Vietnamci, keď som tam pred rokom prišiel po prvýkrát. Odvtedy som sa sem niekoľkokrát vrátil a motorky sa mi úspešne vyhýbajú. Asi to naozaj funguje. Krajina motoriek, rezancových polievok a tetušiek, ktoré vám poľahky predajú aj to, čo nechcete.
Krajina s takmer 92 miliónmi obyvateľov, nádhernými ryžovými terasami a menšinami na severe, ale i bielymi plážami nielen na tunajších ostrovoch, si vás podmaní už v prvých dňoch. Ho Chi Minovho mesto (od 1975) alebo bývalý Saigon je miesto, kde to žije. Najväčšie vietnamské mesto je najmä v noci akoby mestom hriechu. Babičky v pyžamách po uliciach s drevenými krabicami plnými tabaku a drog. „Marihuana! Hašííííš! Kokaííín!“ Vyroja sa na vás vždy, keď prechádzate ulicami, najmä večer. Už by mali dávno spať, poviete si. Toto mesto však tak skoro spávať nechodí a tunajší dôchodcovia nie sú ako tí slovenskí. Ráno ich nájdete v početných parkoch precvičovať tai-či, večer sedieť pred domčekmi a debatovať do noci.
Centrom bývalého Saigonu
Počas dňa si určite pozrite Múzeum vojny – akýsi výstražný prst nielen nad hrôzami, ktoré dokáže napáchať len človek, ale aj ich dôsledkami, vám pravdepodobne naženie slzy do očí. V čínskej štvrti Cholon zas nevynechajte atmosférický čínsky chrám Thien Hau zasvätený bohyni Mazu – oplatí sa prísť najmä ráno, keď sa ranné slnečné lúče dotýkajú oltára. Vplyv francúzskej architektúry nájdete v katedrále Notre Dame či budove Hlavnej pošty, ktorú navrhol sám Eiffel.
V okolí rozporuplnej metropoly
Jeden z najimpozantnejších pozostatkov Vietnamskej vojny (alebo Americkej, ako ju volajú Vietnamci) nájdete asi 40 km od Saigonu – tunely Cu-Chi. Vyše 200 km dlhé tunely niekedy až 10 metrov pod zemou, v ktorých Vietnamci bojovali, stretávali sa, žili. Zážitok na celý život, a takisto zimomriavky, hoci ste na tomto mieste po šiesty raz. No a keď máte mať šťastie, občas sa tu v lesoch okolo vás prejde i nejaký ten škorpión. Každý by si mal vliezť do pre turistov rozšíreného tunela a skúsiť ten neskutočne stiesnený svet, v ktorom tu Vietnamci (tu zvaní ako „tunelové krysy“ tak dlho žili. Zastavte sa v okolitých kaučukovníkových lesoch, vietnamské poľnohospodárstvo a vidiek nie sú totiž iba ryžové políčka!
Delta Mekongu
Zo Saigonu sa vždy vydávame do delty Mekongu. 13. najväčšia rieka sveta je zdrojom potravy a práce pre milióny ľudí. Všadeprítomné kokosové palmy, druhy tropického ovocia, ktoré ani neviem po slovensky pomenovať a rybárske osady dávajú nahliadnuť životu, ktorí tu miestni vedú.
Cestami vietnamským vidiekom narážame najmä na ryžové políčka. V strede nich sú akési mohylky. Sú to hroby, kam miestni pochovávajú nebožtíkov. Pozemky sú tu pridrahé a tradičný spôsob pochovávania tu je pochovávanie celého tela. Po asi 3 rokoch sa však kostra zo zeme vyberie, zbaví nečistôt a uloží sa do zeme znova – chcete predsa, aby vaši blízki oddychovali čistí!
Púšte vo Vietname?
Málokto vie, že vo Vietname sú i púšte, dokonca s dvomi druhmi piesku – bielym a červeným. Teda skôr pieskové duny, po ktorých sa môžete spustiť po zadku alebo si tu vyskúšať šoférovať terénne džípy. Neďaleko odtiaľ krásne pláže, neskutočné morské plody, ale i autentický pach fermentovaných rýb. To všetko a omnoho viac ponúka okolie mestečka Mui Ne. Juh Vietnamu je neskutočne atmosférické miesto. Bola by ale škoda nevidieť túto fascinujúcu krajinu celú. Tam sa ale vydáme nabudúce!
