Sedeli sme v malej chodbe, osvetlená bola jednou žiarovkou a plameňom ohňa. Traja domáci, dvaja cudzinci a jedno pár mesačné dieťa. Zašlo slnko, vonku sa pomaly zotmelo, teplota mierne klesla a príprava večera bola v plnom prúde. Ani vo sne ma nenapadlo, že raz v živote budem tak ďaleko od domova na mieste, ktoré nenájde ani jedna navigačná aplikácia a zároveň tak blízko dotyku tradičnej africkej kultúry.
![](https://asset.victorytravel.sk/app/public/attachments/compressed_b8674d9adf937d977a0b7420e6169af5.jpg)
Afrika je zázračný kontinent, deje sa v nej viac než dosť a život v nej plynie úplne inak. S rukou na srdci musím priznať, že zvyknúť si na tento rytmus, kultúru a spôsob života chvíľu trvalo. V odľahlých zákutiach, malých dedinkách, skrytých za prašnými odbočkami, ktoré turisti obchádzajú sa žijú naozajstné africké príbehy a varia sa skutočné tradičné jedlá.
Odhliadnuc od chudoby, ktorá je v tejto krajine prítomná, ľudia sú tu svojsky šťastní. Žijú si zo dňa na deň, všetko vychutnávajú naplno a miestna kuchyňa neuveriteľne chutná. Domáci si tu väčšinou všetko dopestujú samy alebo kúpia za „rafiky price“ (priateľskú cenu) na miestnych trhoch.
![](https://asset.victorytravel.sk/app/public/attachments/compressed_9f83a07ad28de2322c0e756f67276149.jpg)
Na živote cestovateľa sa mi okrem milióna vecí páčia aj neočakávané situácie, hlavne tie, ktorých výsledkom je jedlo. Milujem testovať rôzne tradičné kuchyne a práve v Afrike, v malej štvrti zvanej
Camazi, hodinku od mesta Dar es Salam sa mi to podarilo. Dom, do ktorého som bola pozvaná ako sledovateľ prípravy miestnej špecialitky – „ČAPATI“ bol ledva dostavaný, napriek tomu obývaný. Na počesť hosťom pre nás prestreli v chodbe koberec, na znak úcty. V porovnaní s našimi kolaudačnými podmienkami, pochybujem, že by bolo povolené v ňom bývať, chýbali tu dvere, fungovala tu iba jedna žiarovka aj to na externej baterke, ktorá vydržala týždeň a hádala som, či vôbec majú vchodové dvere. Napriek tomu to však bolo čarovné miesto. Nič také, ako sporák alebo chladnička tu neočakávajte, varí sa tu výlučne na ohni a o to viac to tu chutí.
![](https://asset.victorytravel.sk/app/public/attachments/compressed_0a39c394c1f45ea7846f57cb4e397466.jpg)
Čapati je druh chleba v Tanzánii a veľmi sa podobá našej palacinke, tej na slaný spôsob. Cesto si pani domáca pripravila z múky, vody, vajíčka, soli, papriky, cibule a oleja. Všetko to zmiešala a pustila sa do pečenia. Zatiaľ čo my sme sedeli na koberci ona sedela na schodíku, v jednej ruke držala svojho syna a tou druhou zázračne krúžila, dolievala olej a pripravovala večeru. Dokázala komunikovať a dokonca aj stráviť manželové reči, že by chcel za manželku číslo dva „bielu ženu“. Ako je zrejme, boli to moslimovia.
V príjemnom šere ohňa pani domu prezradila na manžela, že čo sa varenia týka je neschopný a aj tu to deklarovala vtipom o pripálenom čaji. Čo ma prekvapilo najviac bola ich otvorenosť a ochota vpustiť si niekoho z Európy do svojho príbytku a života a čo viac, dokonca sme dostali možnosť vyskúšať si túto pochúťku nie len sledovať ale aj pripraviť. Pre istotu nám nechali cesto na dve posledné placky a tak sme dostali ten najvzácnejší dar, dar praxe ako si čapaty pripraviť doma na Slovensku.