Hovorí sa: „Deň bez kávy je ako … žartujem, netuším, aký je deň bez kávy“ a ja patrím presne do tejto kategórie ľudí. Bez kávy by som jednoducho nefungovala, nie preto, že by som nechcela, jednoducho by to nešlo. O to zaujímavejšie bolo moje cestovanie po rôznych krajinách, pretože brať kávu (tú, na ktorú si človek zvykne) ako samozrejmosť sa môže pokojne zmeniť na pár kilometrové hľadanie tohto kofeínového moku. Ako teda chutí káva v rôznych kútoch sveta mojimi očami?
Tanzánska kahawa
Začnime Tanzániou, horúcou a farebnou krajinou, kde veľmi podobne chutí aj káva alebo teda „kahawa“, ako jej tu domáci hovoria. Tá sa tu začala pestovať po tom, čo bola krajina kolonizovaná Nemeckom. Rastie v tieni banánovníkov a práve preto má nezabudnuteľnú chuť. Horko – citrusová chuť je priam nezabudnuteľná a človek si na ňu musí zvyknúť. Nič také ako pridávanie cukru či mlieka nečakajte, ak teda chcete ochutnať tú pravú tanzánsku kávu. Pije sa z malých porcelánových šálok, priamo na rušnom trhu. Nečakajte tu ani na možnosť nejakého posedenia, jednoducho si buď stihnete obsadiť malú lavičku alebo si dáte kávu, ako sa hovorí „na stojáka“.
Sladký, presladký Vietnam
Pri spomienke na kávu vo Vietname sa moje chuťové bunky trasú. Ak by sa dalo, kvôli jedlu by som do týchto končín cestovala asi každý deň počas obednej pauzy, užívala si tie pikantno – sladké chute a miestne street foody. Pokiaľ ale ide o kávu, tú by som si po skúsenosti nosila asi vlastnú. Alebo, aby som to uviedla na správnu mieru, káva vo Vietname je pre tých, ktorí si tento mok milujú cukriť. Namiesto cukru sa tu ale používa kondenzované mlieko a samotná káva je pražená vo väčšine s kakaovými bôbmi, takže aj keď ich vyslovene poprosíte o nesladkú kávu, nedostanete ju. Pri mojej degustátorskej ceste som dokonca siahla už aj po instantnej v obchode, no veľmi sa od tých z trhov nelíšila.
V Malajzii dostala zelenú biela
Biela káva je asi najpopulárnejšou kávou v severnej časti krajiny. Táto káva začala svoj príbeh v meste Ipoh kedysi v 19.storočí. Kávové zrná sa pražia z margarínom z palmového oleja, nie sú však biele, farbu získavajú pridaním mlieka na konci výroby. Obyvatelia Malajzie si tento nápoj vychutnávajú bežne na uliciach, doma ale aj v práci. Nedajú na neho dopustiť a dokonca sa z bielej kávy pomaly stáva suvenír pre turistov. Chuť je sladkastá a cítiť aj stopy karamelu, takže si opäť prídu na svoje „mlstné jazýčky“.
Pauza v rušnej Indii
Pátranie po typickej indickej káve nám dalo trochu zabrať. Prvé dva dni nám totiž domáci tvrdili, že nič také nemajú. Bola som zhrozená. Nakoniec sa však ukázalo, že buď si tí domáci svoje tajomstvo strážili alebo nám jednoducho nerozumeli. Aj v Indii sa dá ochutnať tradičná káva. Tá sa tu dostala asi v 17.storočí a okamžite sa jej tu začalo dariť. Domáci Indovia si zvyčajne vychutnajú kávu po dobrom obede, čo bolo pre nás trocha nepochopiteľné, pretože teplota vonku sa dala prirovnať k teplote vody, ktorou kávu zaliali. K tomu ešte indické pravidlo pre ženy – zahalené kolená i ramená, no poviem vám… bolo veľmi náročné vychutnať si horúci mok.
Túžba po dennej dávke však bola silnejšia, a tak sme zakotvili v malej reštaurácii, kde nám naservírovali tú pravú indickú kávu. Dostali sme ju v prazvláštnom hlinikovom poháriku, ktorý bol vložený do misky s naším vysvetlením bolo, že je to preto, aby sa človek nepopáli. Ale, ak je za tým niečo iné… nehádame sa.
A ako chutí káva v druhej najľudnatejšej krajine sveta: Indická káva má sladkasto – korenistú chuť. Je netradičná a nezabudnuteľná a navyše má ešte jednu skvelú vlastnosť. Dávka cukru v nej dokáže nabiť natoľko, že zvládnete aj pár kilometrovú cestu domov, napriek 40-tkám a bezoblačnému nebu.
Toto bol blog mojich chuťových buniek a ich spomeniek. Upozorňujem, že sú to moje chuťové bunky! Tým vaším odporúčam ísť a ochutnať svet aj cez kávu vďaka tým svojím :).
