Ako chutí svet očami včiel: Med ako zrkadlo krajiny, tradície a prírody

Včely nepoznajú hranice, ale ich med áno. Každý pohár rozpráva o inom svete – o dažďových pralesoch Gabonu, levanduľových poliach Provensálska, strmých svahoch Himalájí či strechách New Yorku. V nasledujúcich riadkoch vás zoberieme na medové putovanie naprieč kontinentmi. Spoznáte včely, ktoré nepichajú, medy, ktoré liečia, aj tie, ktoré sa zbierajú z útesov. A možno zistíte, že na ďalšej ceste si domov neveziete magnetku – ale med.

Africký med je taký, ako krajina sama – divoký, intenzívny a neuveriteľne rozmanitý. Nájdete tu etiópsky biely med s karamelovým tónom, lesný med z Gambely, ktorý včelári získavajú z úľov vysoko na stromoch, aj takmer čierny med z Ghany, pripomínajúci melasu a slivkový lekvár. Savanský med z Burkina Faso je zas silne aromatický a Zanzibar nesklame svoju korenistú povesť mangrovníkovým medom s jemne slanou arómou či medom s pridaným čiernym korením.

“Med z oblasti úplného juhu Afriky, med z fynbosu z Kapskej provincie je vcázny a aromatický druh medu, ktorý pochádza z unikátneho ekosystému zvaného fynbos, z oblasti, ktorá jue definovaná aj ako Cape Floristic Kingdom“, vysvetľuje náš odborník na južnú časť Afriky, Tibor Pekarčík.

“Najprv si ešte povedzme, čo je to fynbos”, hovorí Tibor Pekarčík. “Fynbos v preklade z afrikánčiny znamená jemný krík, je to biodiverzitne mimoriadne bohatý typ vegetácie ako súčasť Cape Floristic Kingdom, rastie len v južnej časti Južnej Afriky, hlavne okolo Cape Town a zahŕňa tisíce endemických druhov rastlín ako protea, eriky (vresy), rooibos, restiácie a pod… Med z fynbosu je bohatý, neuveriteľne voňavý so zemito-kvetinovými tónmi s jantárovou farbou a plný antioxidantov. A chutí naozaj úžasne”

Na Madagaskare taktiež nájdete med, ktorý skutočne nenájdete nikde inde na svete. Prečo? Produkuje ho endemická včielka Apis mellifera unicolor známa svojou miernou povahou a schopnosťou produkovať vysokokvalitný med napríklad aj z nektáru stromu mokarana, ktorý je endemický pre región Anosy. 

Čo na túto pochúťku, tzv. tantely gasy, hovorí riaditeľ združenia Mórica Beňovského a zároveň náš odborný sprievodca Vladko Dudlák:

“Mal som šťastie sprevádzať slovenského včelára po Madagaskare a tak sme si na jeho želanie kúpili miestny med hneď prvý deň v lokalite NP Andasibe. Predávali ho vo flaštičke ako sa u nás predáva polievkové korenie. Bol pomerne tekutý, jantárovej farby podobne ako bežné kvetové medy u nás, no chuťovo veľmi odlišný. Niektoré dámy z našej skupiny charakterizovali jeho chuť ako aromatické gumené cukríky. Aby ho bolo cítiť v čaji, bolo nutné použiť výrazne väčšie množstvo ako zvykneme doma. 

Druhý raz sme kúpili med na trhu v Morondave. Ponúkali tri druhy, my sme kúpili dva. Po otvorení prvého sme zistili, že je to džem. Ten druhý mal etiketu s nápisom Miel de mille fleurs - med z tisíc kvetov, plnený bol v Antananarivo. Farba tmavá, skoro ako náš medovicový, no tiež veľmi tekutý a chuťovo málo sladký s jemne horkou dochuťou. Bez charakteristickej medovej arómy.

V rezorte Kimony beach pri Morondava sme videli domorodú pani, ako ‘stáčala’ med. Medzi dvoma stoličkami mala natiahnutú sieťku, pod ňou plastový lavór. V sieťke boli nahádzané kúsky včelých plástov, med gravitačne stekal dolu do lavóra. U nás by sme pri takejto činnosti čelili útoku tisícok včiel, tam okolo žiadne včely nelietali. V Malgaštine sa používa pre med rovnaký výraz ako pre včelu – tantely.”

Legenda: Etiópčania veria, že med je nápoj múdrosti. Kráľ Šalamún údajne podával medové víno „tej“ kráľovnej zo Sáby počas ich legendárneho stretnutia.

Ako ochutnať:

• V Etiópii si daj pohár t’ej – medového vína, ktoré podávajú v tradičných „tej bet“ podnikoch.
• Na miestnych trhoch v Ghane alebo Tanzánii kúpiš med v recyklovaných fľašiach, často ešte teplý od slnka.

Latinskoamerický med chutí inak. Jemnejšie, citrusovejšie, fermentovanejšie. A včely? Tie najcennejšie vôbec. Nepichajú, žijú v úľoch od čias Mayov a ich med sa považuje skôr za liek než pochúťku. Aj tu však nájdete lokálne špeciality, ktoré sa neodmietajú.

Napríklad v Mexiku nájdete bezžihadlové včely Melipona beecheii, známe už v starovekej mayskej kultúre. Ich med je tekutý, tmavý a má špecifickú sladkokyslú chuť – jemný ako sirup, ale s nádychom lesnej fermentácie. Kedysi ho podávali len vybraným členom spoločenstva – šamanom, liečiteľom a tehotným ženám.

V Brazílii zbierajú včely ako Tetragonisca angustula alebo Frieseomelitta med s citrusovo-kyslastými tónmi – niektorý pripomína ananás, iný biele víno. Ich lesné medy menia chuť podľa ročného obdobia a rastlín – niektoré sú až tropicky sladké, iné sviežo kyslasté.

V Kolumbii zasa objavíš kávo-med, v ktorom už pri privoňaní ucítiš vôňu kávovníkových kvetov. V Uruguaji a Argentíne nájdeš eukalyptový med, ktorý prekvapí mentolovou sviežosťou, zatiaľ čo v Paraguaji ťa môže prekvapiť vzácny med z kvetov mučenky s jemne ovocným záverom.

Legenda: Mayovia verili, že med je dar od boha Ah Muzen Cab. A ich včely, známe ako Xunan Kab – kráľovné včely, boli tak cenné, že sa dedili z generácie na generáciu.

Európsky med rozhodne nezaostáva – plný vrstiev, prekvapení a jemných rozdielov. Od levanduľových polí Provensálska po alpské lúky a gaštanové háje – každý región prináša niečo vlastné.

V Provensálsku sa levanduľový med považuje takmer za parfum. Je ľahký, svieži a voňavý, taký jemný, že ho Francúzi často pridávajú do kozmetiky aj do kuchyne. Jedna lyžička a zrazu cítiš letný vietor nad levanduľovým poľom.

Zo Slovinska pochádza svetoznámy lipový med. Tamojšia včela Apis mellifera carnica je taká pokojná, že ju chovajú aj deti – a ich med? Jemný, svetlý, s nádychom mentolu a lúčnych kvetov.

V Taliansku nájdeš zas gaštanový med – tmavý, hutný, s takmer dymovou dochuťou. Výborne sa hodí ku syrom ako pecorino či parmezán a je bežnou súčasťou raňajok v rustikálnych „agriturismo“ farmách.

Zaujímavosť: Práve Slovinsko bolo prvou krajinou, ktorá presadila 20. máj ako Svetový deň včiel. Tento dátum odkazuje na narodeniny Antona Janšu, priekopníka moderného včelárstva, ktorého dedičstvo dnes presahuje hranice krajiny.

Ako ochutnať:

• V Provensálsku si kúp levanduľový med aj s levanduľovým mydlom – ideálny darček zo slnečnej Francúzskej riviéry.
• V Taliansku si vypýtaj med v agriturismo – podávaný s ricottou a čerstvým chlebom chutí ako doma na vidieku.

Vietor, dážď, nedotknutá príroda a včely, ktoré pracujú tam, kde človek len občas vkročí – tak chutí med z Oceánie. A nie hocijaký. Práve tu vzniká ikonický manukový med.

Manukový med z Nového Zélandu pochádza z kríka Leptospermum scoparium, ktorý kvitne len krátko a len na určitých miestach. Vďaka vysokému obsahu methylglyoxalu (MGO) má silné antibakteriálne účinky, čo z neho robí nielen kulinársku, ale aj liečivú vzácnosť. Pomáha pri trávení, zraneniach, akné aj imunitnom systéme – a čím vyššie číslo UMF (Unique Manuka Factor), tým silnejší účinok.

Ako hovorí náš šéfko a skúsený sprievodca Juraj Uvíra:

„Manukový med je zázrak prírody. Chuťovo silný, hustý, zemitý – ale to nie je všetko. Na Novom Zélande si ho môžete kúpiť priamo u včelára, často aj ako súčasť kozmetických balíčkov. Je to ten druh suveníru, ktorý neostane zaprášený na poličke.“

Legenda: Maori verili, že manuka je darom zeme, ktorý lieči zvnútra aj zvonka. Med bol vzácnosťou, používal sa len pri obradoch a chorobách.

Ako ochutnať:

• Vyskúšaj UMF certifikovaný manuka med – čím vyššie číslo, tým silnejšie účinky.
• Navštív s nami jednu z fariem na Novom Zélande – mnohé ponúkajú ochutnávky aj prírodnú kozmetiku.

Severná Amerika je kontinent kontrastov – od prérijných polí cez horúce púšte až po mestské mrakodrapy. A presne taký pestrý je aj jej med.

V Kansase včely milujú slnečnice. Výsledkom je jasne žltý med, svieži a trochu orieškový. O niečo južnejšie, v Arizone, vzniká nezameniteľný kaktusový med z opuncií – sladký, ale s jemne trpkou bodkou, ako púštne ráno.

Mestá tu však nezaostávajú. V New Yorku nájdeš strešné úle, kde mestské včely zbierajú nektár z kvetov v Central Parku. Mesto Chicago má včely dokonca aj na radnici a každý rok rozdáva tzv. „civic honey“ – darček pre oficiálnych hostí.

A ako to je v Kanade? To nám prezradil cestovateľ a náš sprievodca Matúš Šimo:

“Včelárstvo v Kanade jedno z najčistejších na svete. Kanada je so svojou rozlohou skoro 10 miliónov km štvorcových druhou najväčšou krajinou na svete. Keďže väčšina obyvateľstva žije nie ďalej ako 80km od hranice s jej južným susedom, USA alebo v okolí veľkých jazier. Má táto krajina ešte mnoho miest ktoré sú skoro nepoškvrnené ľudskou prítomnosťou. Vďaka tomu si zachováva veľa zelených plôch a ešte stále veľké množstvo čistých riek. Preto je aj včelárstvo v Kanade považované za jedno z najčistejších. Kanada, na rozdiel od napríklad Európy, pri výrobe medu nepoužíva ISO normy, ale aj napriek tomu sa tomuto odvetviu venujú regulačné úrady dosť prísne. V roku 2024 bolo v Kande registrovaných asi 15000 včelárov, do tohto počtu sa rátajú iba jednotlivci ktorí majú minimálne 6 včelstiev. Celkovo je v Kanade skoro 830000 včelích kolóníi. 

Aj napriek tomu, že v provincii Ontário je najviac registrovaných včelárov, skoro 1/3 z celkového počtu tak najlepšie podmienky majú provincie Manitoba Alberta a Saskatchewan, keďže ich územie sa rozprestiera na prériách a včely tak majú prístup k rozmanitým druhom rastlín. Kanada je schopná za rok vyprodukovať asi 80 miliónov ton medu. Z tohto objemu každoročne exportujú približne 14 miliónov ton ak by ste si to chceli predstaviť tak priemerná výťažnosť jedného úľa je asi 43kg. Ak by sme ostali pri štatistikách tak Kanaďania spotrebujú asi 1kg medu ročne, je to podobné číslo aké máme na Slovensku.”

Ako ochutnať:

• Kúp si tasting box mestských medov (napr. z Brooklynu alebo Toronta).
• Alebo sa na trhoch opýtaj po „wildflower honey“ – to je pravá chuť amerického leta.

Ázijské medy sú ako jej príbehy – plné výšok, hôr, rituálov a vôní, ktoré nenájdeš nikde inde. Od halucinogénneho medu v Nepále, cez džungľový med v Thajsku, až po jemné tóny lotosu a citrusov z Vietnamu či Iránu.

„V Himalájach si na med treba dať pozor,“ hovorí náš sprievodca a ikona slovenských aj zahraničných hôr Ferko Mrázik. „Na strmých svahoch vo vyšších nadmorských výškach zbierajú včely nektár z rododendronov a iných horských rastlín. Vzniká takzvaný mad honey – červený himalájsky med s halucinogénnymi účinkami. Domáci s ním narábajú veľmi opatrne a vedia, že už jedna lyžička môže mať silné účinky. Zbierajú ho honey hunters, ktorí na lanách visia z útesov a ručne odoberajú plásty najväčším včelám sveta – Apis dorsata laboriosa.“

V džungliach Thajska žijú obrovské divoké včely, ktoré vytvárajú len jeden obrovský plást vysoko na stromoch. Ich med sa často predáva čerstvý priamo z farmy a má surovú, intenzívnu chuť.

Legenda: Podľa šamanov z Himalájí je červený med darom duchov hôr. Zlý zber znamená neúctu – a zlé sny.

Ako ochutnať:

• Červený med len z overených zdrojov – a opatrne.
• Thajský „jungle honey“ kúpiš na trhoch, ale najlepší je čerstvý priamo z farmy.
• Pozor na falšovaný med: Na Filipínach je rozšírený problém s falšovaným medom. Odporúča sa kupovať med priamo od overených miestnych včelárov, aby ste získali autentický produkt.

Med nie je len sladidlo. Je to zrkadlo krajiny, ktorej patrí a tento článok ani zďaleka nerozpráva jeho celý príbeh. Je v ňom vôňa rastlín, práca včiel, ktoré sa naučili prežiť v púšti, daždi aj horách – a ruky včelára, ktorý ten med stáčal, alebo preň liezol na strmé skaliská.

A tak ako sa nedá zovšeobecniť chuť vína, nedá sa unifikovať ani chuť medu. Každý pohár rozpráva iný príbeh – o džungli v Thajsku, o zoroastriánskych záhradách v Yazde, o kvetoch čučoriedok v Maine, o levanduli v Provensálsku, o mangrovníkoch Zanzibaru.

Preto keď budeš najbližšie cestovať – nezabudni sa zastaviť pri stánku s miestnym medom. Nekupuj len suveníry, ktoré zapadnú prachom. Zober si domov niečo, čo sa dá natrieť na chlieb. Niečo, čo keď ochutnáš, spomenieš si nielen na chuť, ale aj na krajinu, kde si bol.

Lebo keď si med dáš doma na raňajky – vieš, že si práve ochutnal svet.