Začal ma bolieť zub. Najskôr iba trochu. Ďalší deň mi trochu opuchol a o dva dni som mal pol hlavy na nepoznanie. Určite to každý z vás pozná. Bolesť zubu je zničujúca. Tentokrát to bolo aj pre mňa veľmi nepríjemné. Bolesť bola neznesiteľná. Celé dni som bol na ibuprofene. Dokonca som zvažoval návrat domov. Viete…títo zubári… Ale nevzdával som sa. V Osh som išiel do (vraj) najlepšej zubnej kliniky. Urobili mi RTG a jediné riešenie podľa nich bolo zub vytrhnúť. Zubári? Mäsiari sú to!! Nemal som veľa možností a bol som postavený pred veľmi zložitú voľbu. Vedel som, že zub sa dá zachrániť. Ale asi nie v tejto krajine. Tak mi ho vytrhol. A takto som prišiel o svoj prvý zub. Dosť to potom krvácalo, dostal som antibiotiká, nasadol na bicykel a pokračoval ďalej.
Výlet do národného parku Ala-Archa
V Bishkeku som požiadal o víza. Musel som čakať pár dní a nemohol som to vydržať. Hneď som išiel do národného parku Ala-Archa, ktorý je iba 40km severne of Bishkeku. Je to najsevernejšia časť Tian-šanu. Mojím cieľom bolo vyliezť nejaký kopec. Prvý deň som vyšiel z 800m na biku do 2100m, kde bol koniec cesty a začiatok Ala-Archa. Zobral som všetky veci a druhý deň vyšiel do 3800m. Urobil som kemp a na ďalši deň som vyšiel na 4550m vysoký kopec. Krásne výhľady… Ala-Archa je krásne zelený park. Trochu mi pripomína niektoré časti Slovenska. Potom už iba dolu až do Bishkeku. Boli to pekné tri dni.
Cesta do Bishkeku a pád
Ale… Pri zjazde do Bishkeku, trochu nepozornosti, nová asfaltka s nedokončenými krajnica a skončil som na zemi. Spadnúť z bicykla v 45 km/h rýchlosti nemôže byť nikdy príjemné. Mal som šťastie, že som si nič nezlomil. Iba som si oškrel koleno a predlaktie, na ktorom mi zostala dvadsaťcentimetrová chrasta. Najhoršie dopadli moje rebrá. Poriadne som si ich narazil. Nikdy predtým som nemal tento problém a nevedel som, čo ma čaká. Narazené rebrá sú veľmi bolestivé a trvá dlho, kým sa vyliečia. Teraz viem. Kašľanie, dýchanie boli veľký problém. Ale kýchanie… Keď som cítil, že sa mi ide kýchnuť, mi bolo do plaču. Tá bolesť. Nemal by som sa tu vyplakávať :)
Dva týždne trvalo, kým sa to zlepšilo.
Aký je Bishkek?
Bishkek je pekné postsovietske mesto. Bolo navrhuté nejakým ruským vojenským architektom. Široké bulváry sú lemované stromoradiami a na námestiach sú komunistické pamätníky.
V meste je veľa grandióznych budov z komunistických čias. Aj keď je to najväčšie mesto Kirgizska (jediné skutočné mesto), stále si uchováva provinčný charakter. Ľudia sú veľmi priateľskí a nápomocní. Jedlo je tu lacné a dobré. Aj preto mám toto stredoázijské mesto v obľube a rád sa sem vraciam.
Minule som spomínal, že vám prezradím, kam pôjdem ďalej. Víza už mám, ale prezradím až nabudúce kam to vlastne idem. Je to mimo plánu, ale niekedy treba improvizovať.
