Suché a veterné obdobie v mesiacoch jún až október je na ostrove Bali neodmysliteľne spojené s festivalmi šarkanov. Organizuje sa ich tu mnoho, ale tá hlavná a najväčšia udalosť sa každoročne opakuje na východnom pobreží, na plážach s čiernym sopečným pieskom, severne od mestečka Sanur. Bali nedostalo prezývku „Ostrov bohov“ náhodne. Náboženstvo a magické rituály sú tam každodennou súčasťou života ľudí. Nie je to inak ani pri festivale šarkanov.
Začiatok festivalov šarkanov
Všetko sa to začalo oslavnými rituálmi roľníkov, ktorí ďakovali bohom za dobrú úrodu. Aby ich potešili, za zvukov tradičného orchestra „gamelánu“ vypúšťali obrovských šarkanov vysoko do neba.
Ako vyzerajú festivaly dnes?
Dnes je festival veľkou súťažou, do ktorej sa zapájajú skupiny mladých chlapcov z miestnych okrskov zvaných „banjar“ a pokúšajú sa získať peňažnú výhru. Tímy pozostávajú zo 70-80 členov. Od výrobcov šarkanov, cez vlajkonosičov, dopravcov a pilotov, každý v tíme je rovnako dôležitý a má svoju neodmysliteľnú úlohu. Každé mužstvo má tiež svoj vlastný gamelánový orchester pozostávajúci z množstva gongov a bubnov, ktoré dodávajú festivalu dramatickú atmosféru.
Ako vyzerá balijský šarkan?
Tradičné balijské šarkany sú gigantické, merajú až 4 metre na šírku a 10 metrov na dĺžku. Sú starostlivo postavené, pod dozorom starejších majstrov, z pevnej bambusovej konštrukcie a z ľahkej tkaniny. Niektoré draky sú vyzdobené bohato vyrezávanou a maľovanou maskou a vo svojej konštrukcii majú natiahnutú tetivu, ktorá sa po vzlete rozvibruje a jej zvuk rezonuje priestorom.
„Bebean“ (v tvare ryby), „Janggan“ (v tvare vtáka) a „Pecukan“ (v tvare listu) sú tri hlavné kategórie šarkanov, ktoré na festivale lietajú. Janggan je asi najpozoruhodnejším zo všetkých. Jeho chvost niekedy dosahuje aj viac ako 100 metrov dĺžky. Biela, červená a čierna sú tri základné farby používané na šarkanoch. Symbolika nie je náhodná. Reprezentujú troch hlavných bohov hinduizmu – Brahmu, Višnu a Šivu. Medzi hodnotiace kritéria súťaže patrí dĺžka letu, dizajn šarkana a technika vzletu.
Atmosféra na festivale
Atmosféra na festivale je intenzívna. Vyzerá to tu tak trochu ako na bitevnom poli. Vo vetre vejú vlajky jednotlivých tímov, ktoré nesú tváre rozhnevaných démonov a bohov, chlapci a mladí muži oblečení v tradičných sukniach „sarong“ posedávajú v tieni svojich drahocenných drakov, popíjajú palmové víno a fajčia klinčekové cigarety.
Súboj drakov
Čaká sa na súboj. Desiatky tímov sa rozmiestňujú po širokom poli, aby si našli svoje miesto štartu. Polovica mužstva drží vlasec na jednej strane a polovica drží draka na druhej strane. Súperi sú až nebezpečne blízko seba. Keď zaznie gong, všetky tímy sa rozbehnú proti vetru a dvíhajú svojich drakov do výšky, ich orchestre bijú dramaticky do bubnov a navzájom sa prehlušujú. Štart je najkritickejší. Draky kolísavo vzlietajú, narážajú jeden do druhého a rútia sa k zemi. Vietor mierne ustal. Mužstvá bežia stále ďalej a ďalej k moru, aby nabrali vzduch pod krídla svojich šarkanov. Davy ľudí bežia s nimi. Pozor na priesvitné lanká! Tie všade nebezpečne križujú priestor. Nikto na nikoho neberie ohľad, všetky zraky smerujú len k oblohe. Tímy stále bezhlavo bežia proti vetru na pláž, kde ich zmietajú morské vlny. Ruky s lankom majú však stále vztýčené a udržujú svojich drakov vo vzduchu. Len keď už nie je kam ďalej bežať, hladko pristávajú na čiernom piesku.
Radosť je obrovská. Orchestre bubnujú, davy burácajú… a bohovia? Tí sa určite tešia.
Text & fotografie: Zuzana Čaprnková
