Göbekli Tepe – spočiatku nenápadný kopec, akých je v oblasti juhovýchodného Turecka (cca 18 km od Sanli Urfy) mnoho. Nemecký archeológ Klaus Schmidt tu v roku 1995 učinil jeden z najprekvapivejších archeologických objavov našej doby. Masívne tesané kamene staré asi 12 000 rokov, vytvorené pravekými ľuďmi, ktorí ešte nevyvinuli kovové nástroje, či hrnčiarstvo. Ide o vôbec najstarší chrám ľudstva?
Starší než Stonehange
Vek chrámu sa datuje do obdobia 10 000 rokov pnl., čo dokladá najstaršiu civilizáciu z oblasti Mezopotámie, ktorá tu bola ešte pred sumerskými a asýrskymi kultúrami. Pre porovnanie - megality z Göbekli Tepe sú od známeho Stonehenge staršie asi o 7500 rokov, od egyptských pyramíd o 7400 rokov a mezopotámskeho zikkuratu o 6000 rokov. Dnes je z miesta múzeum s neopakovateľnou atmosférou. Pri pohľade na Kamenné megality a stĺpy nehybne stojace usporiadané v kruhoch vás okamžite zaplaví množstvo otáznikov. Ako v dobe ľadovej, skupina lovcov a zberačov bola schopná vytvoriť toto dielo? Kto ho postavil a prečo? Jednalo sa o prvé observatórium na svete? Alebo snáď o biblickú záhradu Eden? Prečo bolo miesto zámerne zakryté? Najstarší známy chrám ľudstva obklopujú skutočné archeologické záhady.
Umenie z doby ľadovej
Megalitické kamene majú zhruba podobné rozloženie: uprostred sú dva veľké kamenné stĺpy v tvare T obklopené o niečo menšími kameňmi obrátenými dovnútra. Najvyššie piliere sú vysoké cca 3-6 m a vážia od 7 do 20 ton. Možno vidieť, že niektoré sú hladké, zatiaľ čo iné sú vyzdobené zvieracími motívmi. Nájdeme tu hady, líšky, diviaky, vtáky a ďalšie tvory. Jednotlivé kruhové miestnosti majú tiež obvykle tému jedného konkrétneho zvieraťa, a preto sa archeológovia domnievajú, že dávni lovci-zberači boli takzvaní animalisti. Verili, že všetci živí tvorovia majú duchov a uctievali ich. Doteraz sa nepodarilo zistiť, aký význam jednotlivé symboly zvierat majú. Nech už je to akokoľvek, archeológovia hovoria, že rezby sú majstrovskými reliéfmi. Motívy sa mnohokrát opakovali, čo naznačuje prácu dobre vyškoleného remeselníka, ktorý nielen že vedel, ako zvieratá majú vyzerať, ale mal aj technické schopnosti ich replikovať.
Praveké inžinierstvo
Tento objav vyvolal šok v archeologickej komunite. Gobekli Tepe totiž nemohli postaviť usídlení farmári. Poľnohospodárstvo v tom čase v skutočnosti ešte neexistovalo. Navyše, bez domestikovaných zvierat alebo kovových nástrojov, ktoré by uľahčili stavbu a prepravu, by Gobekli Tepe musel byť postavený len za pomoci základných nástrojov a ľudských rúk. Ľudia možno žili časť roka v tábore, no boli to v podstate kočovní nomádi. Túlali sa oblasťou a zbierali ovocie, zeleninu a divoké obilie. Lovili miestne zvieratá a vedeli o ich sezónnych migráciách. Archeológovia si myslia, že ľudia žili v klanoch asi tuctu alebo dvoch tuctov ľudí, ktorí spoločne žili a lovili. S čím všetkým sa títo ľudia museli pri stavbe megalitov vysporiadať? Mali len nástroje vyrobené z kameňa, pazúrika, dreva a kostí. Nemali nič z technológie, ako si ju dnes predstavujeme. Nepoužívali žiadny kov ani keramiku. Písmo a vynález kolesa boli ešte tisíce rokov v budúcnosti. Napriek tomu ľudia v Göbekli Tepe nejako prišli na spôsob, ako z pevnej žulovej skaly vytesať obrovský obdĺžnikový kváder a vytvarovať ho do stĺpov, ktoré následne vypáčili a presúvali asi 100 metrov, pravdepodobne len za pomoci drevených pák. Piliere potom boli vztýčené do základne, ktorá bola vytesaná do skalného podložia. Niektorí bádatelia odhadujú, že stavba megalitov vyžadovala spojenie množstva klanov – spolupracovalo tu asi 500 ľudí naraz. Pre takú prácu bolo nutné zohnať veľký počet robotníkov a zároveň ich nakŕmiť. Bol to projekt podobný stavbe egyptských pyramíd.
Mimozemšťania, kométa z doby ľadovej, alebo najstaršie astronomické observatórium na svete?
Tajomné Göbekli Tepe sa stalo sa predmetom spravodajstva, dokumentárnych filmov, ale aj konšpiračných teórií. Sú kamenné megality dielom mimozemšťanov, alebo ide o mimoriadne technologicky vyspelú pravekú civilizáciu? Niektorí vedci, (predovšetkým tí, ktorí nie sú spojení s hlavnou skupinou vykonávajúcou vykopávky) špekulovali, že Göbekli Tepe bolo v skutočnosti astronomické observatórium, alebo možno dokonca biblická záhrada Eden. Malo Göbekli Tepe naozaj spojenie s nebesami? Pre astronomické observatórium existujú dva hlavné argumenty. Prvým je, že miesto bolo postavené v súlade s nočnou oblohou, najmä s hviezdou Sirius, pretože miestni ľudia túto hviezdu uctievali (tak ako ďalšie kultúry v regióne o tisíce rokov neskôr). Bádatelia taktiež tvrdia, že rytiny v Göbekli Tepe zaznamenávajú dopad kométy, ktorá zasiahla Zem na konci doby ľadovej. Pokiaľ by boli tieto argumenty pravdivé, extrémny vek Göbekli Tepe by z neho skutočne robil najstaršie známe astronomické observatórium na svete. Avšak tieto tvrdenia o spojení Göbekli Tepe s nočnou oblohou boli z veľkej časti odmietnuté hlavným tímom archeológov, ktorí vykonávali vykopávky chrámu.
Čo sa chrámu týka, tak sa archeológovia zhodujú, že piliere boli postavené do tvaru T, pripomínajúcom ľudskú postavu bez hlavy. Niektorí dokonca zašli tak ďaleko, že naznačujú, že išlo o akýsi kult lebiek, ktorý sa prejavil neskôr v tomto regióne. Jeho vyznávači odstraňovali hlavy z pochovaných tiel, aby ich používali k rituálom. T-forma je skutočne jedinečným fenoménom kultúry Göbekli Tepe a okolitých osád a nikde inde na našej Zemi sa neopakuje. Stále sa však s určitosťou nevie, aký druh rituálu sa tu odohrával.
Nemecký archeológ Klaus Schmidt, ktorý miesto objavil a viedol jeho vykopávky, zomrel v roku 2014. Jeho tím pokračuje vo na vykopávkach v Göbekli Tepe a snaží sa zodpovedať otázky, kto tu záhadné kamene postavil a prečo.
Zažite úchvatné Göbekli Tepe na vlastnej koži, na našom zájazde TURECKO - TAJOMNÁ HORNÁ MEZOPOTÁMIA.
