Petra, tajomné starobylé mesto vysekané do ružovkastých skál, stáročia spalo pochované v piesku. Dnes sa žiadna dovolenka v Jordánsku nezaobíde bez jej návštevy. Rozprávková Petra len donedávna obývaná kmeňmi beduínov dnes patrí medzi 7 divov sveta, aj na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Čo ukrývajú jej záhadné skalné priečelia, kto ich tu vysekal a prečo?
Nabatejci – púštni lúpežníci, či geniálni obchodníci?
Nabatejci boli nomádskym kmeňom, ktorých domovom bola nekonečná púšť. Na územie dnešného Jordánska prišli z oblasti Saudskej Arábie v 6. storočí p.n.l. Boli to kočovníci naučení na život v púšti, ktorí sa presúvali so svojimi stádami tam, kde našli pastvu a vodu. Spočiatku inklinovali k zbojníckym praktikám a prepadávali karavány plne naložené exotickým tovarom, ktoré prechádzali cez ich územie. Mesto Petra, dokonale chránené skalnými stenami sa tak stalo skladiskom nakradnutého tovaru. Neskôr sa z Nabatejcov stali výpalníci. Vyberali od karaván “mýto” a na oplátku ich neprepadli. No a napokon sa Nabatejci rozhodli pre spoluprácu so zahraničnými návštevníkmi a začali s obchodom. A to vo veľkom. Hlavné mesto ich ríše, Petra, bolo v období svojho najväčšieho rozkvetu, v 1. st. p.n.l. pupkom sveta. Ťažilo z vynikajúcej polohy na obchodnej ceste vedúcej zo severu k Červenému moru, spájajúcej starú Mezopotámiu a Egypt. Nabatejské kráľovstvo bolo také bohaté, že si niekoľko krát vykúpilo slobodu od Rímskeho cisára, ktorý si podmanil všetky okolité územia.
Kultúra Nabatejcov
Vieme predpokladať, že Nabatejci prikladali oveľa väčší význam životu po smrti, ako tomu na zemi. Aj preto počas svojho života venovali enormné úsilie stavbe vlastných posmrtných palácov, pričom sami prebývali v jednoduchých jaskyniach. Celá Petra - to, čo sa nám z tohto veľkolepého mesta dodnes zachovalo, je v podstate obrovská nekropola kamenných hrobiek. Ich priečelia sa predbiehajú vo svojej kráse a veľkoleposti a nám pripomínajú chrámy a zámky. Nabatejci vedeli v púšti excelentne zaobchádzať s vodou. A to nie len do tej miery, aby prežili, ale natoľko, aby si mohli dovoliť aj luxus v podobe fontány nýmf na hlavnom námestí. Dodnes sú v meste badateľné cisterny na dažďovú vodu, hrádze proti sezónnym prívalovým dažďom a žľaby - jeden na pitnú a jeden na úžitkovú vodu. Mesto bolo skutočne nádherné a svojou pompéznosťou malo návštevníkov z ďalekých krajín ohúriť.
Najkrajšie miesta Petry
Po úpadku nabatejského kráľovstva zostala Petra po stáročia pochovaná v prachu a okrem miestnych beduínov o jej existencii nikto nevedel. V roku 1812 švajčiarsky bádateľ Johannes Burckhardt „znovuobjavil“ Petru pre západný svet. Podľa archeológov sa dodnes podarilo odkryť len asi 20% celého mesta. Na stavbách (z ktorých mnohé boli vydrancované zlodejmi a ich poklady sa tak stratili) dnes môžeme pozorovať rôzne zmesi nabatejských a grécko-rímskych architektonických štýlov. Keď hovoríme o „stavbách“ Petry, mali by sme možno použiť správnejší výraz „skulptúry“, keďže všetky monumenty (až na ruiny niektorých chrámov), boli priamo vysekávané do skál. Preslávenú pokladnicu pozná snáď každý, aké ďalšie prekvapenia však mesto Nabatejcov ukrýva?
Kaňon Al Siq – brána do Petry
Jediný vchod do mesta vedie cez úzky kaňon Siq, ktorý sa vinie ružovkastými pieskovcovými skalami ako had. Túto cestu môžete absolvovať aj na chrbte somárika, no odporúčame vám túto možnosť využiť až na záver dňa, kedy budete mať v nohách už zopár kilometrov. Teraz spomaľte, obzerajte sa a užívajte si tú nádhernú prechádzku ružovým kaňonom. Nutkaniu vytiahnuť fotoaparát neunikne snáď nikto. Skalné steny navôkol dosahujú miestami výšku až 800 metrov a stále na nich vidíme stopy nabatejského umenia - reliéfy so symbolmi bohov, postavy a tváre, obrúsené vetrom a vodou sa vynárajú z kameňa a chcú nám porozprávať príbehy o dávnej civilizácii. Pozrite sa aj pod nohy. Na niektorých miestach vidno krásnu pôvodnú kamennú dlažbu. Tá bola odkrytá len pred pár rokmi. Pokrývali ju 2 metre nánosov a piesku.
Pokladnica
Na konci kaňonu Siq sa skaly rozostúpia a vám sa naskytne prvý pohľad na nádherné priečelie pokladnice al Khazneh. Okamžite sa dostaví pocit ako v rozprávke, ktorý vás bude sprevádzať už po celý deň. Pokladnica je najviac fotografovanou stavbou celej Petry a patrí medzi tie najviac zachovalé. Všetko, okrem druhého stĺpu priečelia je v pôvodnom stave, tak ako to majstri pred 2000 rokmi vysekali. Stavby vysekávali jednoduchými tesárskymi dlátami a kladivkami a postupovali z hora dolu, bez použitia lešenia. Kameň si doslova „osekávali pod nohami“. Všimnite si drobné výstupky po okrajoch priečelia. Tieto slúžili tesárom ako rebrík pri dokončovaní detailov stavby.
Pokladnica svoj názov dostala od beduínskych kmeňov, ktoré v meste donedávna stále prebývali. Tí sa domnievali, že v nádobe na štíte priečelia je ukrytý poklad. Snažili sa k nemu dostať rôznymi spôsobmi, aj preto dnes stavbu “zdobia” stopy po streľbe. Pokladnica však neukrývala poklad, ale bola hrobkou jedného z nabatejských kráľov.
Pri pokladnici vás obkolesí húf beduínskych chlapcov, ktorí vás budú chcieť vziať na vyhliadku z protiľahlej skaly. Nie je to oficiálny chodníček, no niekedy sa oplatí trochu zariskovať a vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Po krátkom, no adrenalínovom výšľape vám bude odmenou presladený beduínsky čaj s tým najlepším výhľadom na jeden z divov sveta.
Tip: Ak by ste chceli zažiť romantiku večernej atmosféry, k pokladnici sa dá ísť aj na nočnú prehliadku, kedy je stavba osvetlená sviečkami.
Alej fasád a divadlo
Od pokladnice sa skaly začnú rozostupovať a vy sa ocitnete na otvorenom priestranstve za kaňonom Siq. Odtiaľto budete pokračovať ďalej k tzv. aleji fasád - radu monumentálnych nabatejských hrobiek vytesaných do južnej skalnej steny. Veľkosť a zložitosť zdobenia jednotlivých hrobiek závisela od sociálneho statusu rodiny. Pri aleji fasád je príjemná čajovňa kde si môžete oddýchnuť pri šálke beduínskeho čaju, tureckej kávy, či čerstvej mätovej limonády. Od aleje fasád je to už len kúsok k divadlu. Divadlo je, ako inak, vytesané do kameňa a má všetky prvky rímskeho polkruhového amfiteátru. Dokázalo poňať až 4000 divákov. Tu sa prehliadka väčšiny návštevníkov končí. My však pokračujeme ďalej a pred nami je highlight celého dnešného dňa, kláštor Ad Deir.
Kolonádová ulica a Hrobky kráľov
Tam kde ostatní končia, my pokračujeme ďalej. Z aleje fasád sa nám naskytne pohľad na zachovalé stĺpy kolonádovej ulice – v minulosti najrušnejšieho miesta Petry. Práve toto bola hlavná obchodná ulica.
Z kolonádovej ulice už máme krásny výhľad na majestátne Hrobky kráľov. Nech vás neodradí krátky výšľap do schodov. Ten výhľad z hora stojí za to. Hlavné 4 hrobky sú: Urnová hrobka, Hodvábna hrobka, Koryntská hrobka a Palácová hrobka.
Kláštor ad Deir
Najväčším priečelím celej Petry je úchvatný Kláštor ad Deir. Ten je zároveň aj najvzdialenejšou stavbou na našej prechádzke. Aby sme sa k nemu dostali, musíme prekonať viac ako 800 schodov. Sem vás nevezme žiadny lokálny sprievodca. My však ideme na maximum. Stúpame do schodov a otvárajú sa nám nádherné výhľady na celé údolie. Ak vám dochádza dych, pokojne sadnite na somára a ten vás odvezie až hore. Energiu doplníme aj čerstvým džúsom z granátového jablka. Pohľad na Kláštor stojí za všetku námahu. Ohromné priečelie má 47 metrov na šírku a 48 metrov na výšku. Stavba pôvodne slúžila náboženskému účelu. V interiéri sú 2 postranné lavice a oltár. V byzantskom období boli do interiéru vytesané kríže a stavba bola používaná ako kostol.
Tip: Ak vám ešte v nohách ostalo trochu sily, vezmeme vás na totálnu perličku. Kaviareň na konci sveta s výhľadom na údolie Wadi Araba.
Malá Petra
Vedeli ste že existuje aj Malá Petra? My vám ju ukážeme! Malá Petra, ako ju dnes prezývame, bola predmestím Petry “veľkej” a zázemím pre karavány z ďalekých krajín. Práve tu môžeme dodnes obdivovať prvé nabatejské hotely a reštaurácie vytesané do skál. Petra mala všetko, čo obchodníci po niekoľko mesačnom (a ročnom) putovaní chceli - ženy, víno, jedlo aj drogy. Zároveň poskytovala obchodníkom vojenskú ochranu a tak sa mohli v meste aj so svojím tovarom cítiť bezpečne.
Pád Petry
Čo nakoniec položilo Petru na kolená? Akonáhle sa Rím formálne zmocnil mesta v roku 106 n.l., jeho význam v medzinárodnom obchode začal upadať. Objavenie nových námorných ciest do Indie umožnilo moreplavcom využiť kratšiu cestu cez Perzský záliv a tak k brehom Arábie už neprichádzali. Úpadku Petry napomohli aj ničivé zemetrasenia, ktoré poškodili zložitý vodný systém a spravili život v meste nemožným. Z Petry sa tak stala ruina, ktorej tajomstvá nám dodnes nie sú úplne odkryté.
Zažite magickú Petru na vlastnej koži na našom poznávacom zájazde JORDÁNSKO + POBYT PRI ČERVENOM A MŔTVOM MORI
