8. najväčšia krajina, pýši sa najnižšou korupciou a dokonalou verejnou dopravou. Aj takto by sa dalo charakterizovať Nórsko. Severská krajina, v ktorej získate povinnú cestovateľskú – pohľad na polárnu žiaru. Nórsko ale v Osle nekončí, za polárnym kruhom začína to najväčšie dobrodružstvo v meste polnočného slnka.
Mráz, chlad, sneh a soby. Aj taká bola moja predstava o Nórsku, keď som v ruke držala letenku do mesta Bodø . V kufri zbalené všetky možné aj nemožné teplé veci, termoprádlo nakúpené vo výhodných baleniach 2 v 1 a chuť objavovať v srdci.
Po dvoch prestupoch a 8 hodinách cesty mi už na displeji svietil názov zatiaľ nezmapovaného mesta – Bodø. Prístavné mesto, ktoré dostalo aj prívlastok najveternejšie. Vďaka svojej pozícii za polárnym kruhom sa tu v správnom čase (od 2. júna do 10. júla) dá sledovať magické polnočné slnko, napriek tomu turisti zatiaľ neobjavili jeho krásu. Naopak domáci o tomto úkaze radi hovoria a sú ním natoľko uchvátení, že ho dali aj do oficiálneho erbu mesta.
Bodø by sa dalo opísať ako malebné a útulné mestečko. Na letisku sa cítite tak domáci ako v obývačke, ľudia sa tu na vás usmievajú a sú ochotní sa vám len tak prihovoriť a zaželať krásny deň, bez vedľajších úmyslov. Ulice sú tak primerane zaľudnené, nájdete tu kaviarne, obchody, ale aj možnosť vybehnúť do prírody a skryť sa pred ruchom mesta.
Moje prvé kroky v tomto meste viedli k úžina menom Saltstraumen. Je to miesto s najsilnejším prílivovým prúdom vody na svete. V pravidelných intervaloch sa na tomto mieste stretáva príliv a odliv, čo v určitých časoch vytvorí úchvatné vodné víry a takk bolo o zábavné prírodné divadlo postarané aspoň tak na hodinku. Na toto prírodné divadlo sa chodia dívať aj domáci, nie však preto, lebo sa ho nevedia nabažiť, ale preto, že práve víry naženú do tohto miesta veľa rýb.
Rybolov je v Nórsku a o to viac na severe povinná voľno časová aktivita. Ľudia si tu nekupujú drahé autá ale člny a udice bývajú častým darčekom. O Nóroch je známe aj to, že ako prví predstavili lososové sushi Japoncom v 80.rokoch.
Ak už budete v týchto končinách ochutnajte domáce špeciality. Keďže je to prímorská oblasť, nebude prekvapením, že špecialitou je tu ryba. Čo možno ale zarazí je druh spracovania – sušená ryba. Takto konzervované ryby sú v Nórsku už stáročnou tradíciou. Ryby sušia od marca do júna a takto vysušená ryba vydrží aj niekoľko rokov. Bežne ju nájdete v obchod a stojí za to ju vyskúšať. Chuť je riadne rybacia, takže majte po ruke žuvačky, mierne chrumkavá a vždy si ju odlamujte po kúskoch. Nevyberajte ju celú von, pretože tej arómy je ťažké zbaviť sa.
Nóri sú labužníci a radi kombinujú chuť. Dokonca pre milovníkov syra a sladkostí vymysleli kompromis, hovoria mu Brunost – karamelový syr z kozieho mlieka. Ten môžete skombinovať snáď so všetkým, od palaciniek po pečivo.
Po ochutnávke špecialít sa človeku zažiada vybehať troška nabraté kalórie. Vrch Keiservarden ja na to ako stvorený. O hore som sa pred turistikou dozvedela, že má prevýšenie 366 a keďže mne tieto čísla nič nehovorili, iba som sa pousmiala a dúfala, že to nebude extrémne ťažký výstup. Nebol. Kaiservarden je miesto, ktoré domáci a aj turisti obľubujú. Keď s vami počas výstupu spolupracuje aj počasie, slniečko príjemne hreje a obloha je jasná z vrchu vidíte až na ďaleké Lofoty. Na vrchole pochopíte, prečo sa tomuto mestu hovorí najveternejšie. Vietor sa do vás poriadne opiera bez milosti a tak tradícia na vrchole – postaviť si kamenného trola – býva občas náročná práca. Dá sa však zvládnuť.
Ak teda túžite po objavovaní poďte si užiť pravý sever Nórska, ručím za to, že je to zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnete.
