Obrovský kráter plný života, kolíska života, či miesto, kde sa zvádzajú boje o život a rodí sa nový takmer každý deň. Aj to sú indície, ktoré privedú na jedno jediné miesto v Afrike…
Tak teda kráter Ngorongoro
Platí tu jedno zlaté pravidlo. Deky, čiapky, rukavice sú vítané v batožine aj napriek mesiacom všeobecne označovaným za letné. Vo výške 2300 metrov nad morom sa na vás nikto nebude divne pozerať, prečo máte v Afrike zimné oblečenie, je to tu viac než žiadané. Aj mne napadla otázka, či to tým africkým zieratám nevadí a nevadí. Práve naopak. Zvykli si na citeľne meniace sa teploty v krátery, dokonca pri prvých náznakoch oteplenia sa či slnečných lúčov sa bežia skryť pod koruny stromov, ktoré tu domáci volajú umbrella (dáždnik).
Ale zase začnem po poriadku. Po prejdený brány sme vo výške 2000 mnm a pred nami kľukatá cesta safarského typu, čo v preklade znamená asi 40 minút zákrut a nerovného povrchu. Tieto riadky však píšem s nadšením. Stúpajúce auto, prašná cesty, oblaky tak blízko, že stačí otoviť okno a dotknúť sa ich a zrazu, keď sa rozostúpia, príde ten pohľad. Celý kráter ako na dlani. Je to naozaj nezabudnuteľný pocit. O to viac ak pozornému oku neujde stádo pakoní či bežiace zebry.
Ngorongoro má iný rytmus ako ostatané parky. Pustá planina plná života sa strieda so zeleným okolím jazera, kde plameniaky obedujúce plameniaky dotvárajú atmosféru, úzku cestu tu kedykoľvek skrížia stáda stoviek divých koní, buvolov či zebier, ktoré sa chystajú dať si pri jazere svoj „drink o piatej“.
Ngorongoro je tiež miestom, kde môžete vraj na 100 percent vidieť leva, ak sa to za ostatné dni nepodarilo. Potvrdzujem, videla som ho aj ja a tak som nenarušila štatistiku. Aj toto miesto má čo to spoločné s kmeňom Massaiov. Práve z ich jazyka sa prebral názov a v preklade znamená kravský zvonec, Nech som sa však snažila akokoľvek a zisťovala u kohokoľvek dôvod prečo práve tento nástroj, nedozvedela som sa. Možno preto, že Massaiovia celé dni pasú svoje stáda a chceli dať tomuto miestu pomenovanie im blízke, možno preto, že ten kto má v kmeni kravy je bohatý a tento kráter je bohatý na život a zážitky…no to sú už iba moje vlastné úvahy…
A aj keď kráter patrí medzi menšie parky, so Serengeti sa o ňom hovorí ako o kolíske života, do ktorej by sa mal každý prísť pozrieť aspoň raz.
