Takmer všetci radi cestujeme, a na cestách, či priamo v cieľových destináciách si užívame pohľady na nádherné scenérie, prírodné alebo aj tie, ktoré vytvoril človek. Mnohí z nás chcú cestovať efektívne (čo najrýchlejšie), vidieť maximum v ďalekej krajine, ako sa len dá. Niekedy je to však chyba... Najmä v USA :)
Keď som ako dieťa čítal roadtripové príbehy odohrávajúce sa v Spojených štátoch a ako tínedžer videl množstvo amerických filmov, vedel som, že USA bude jedna z destinácií, ktoré chcem precestovať skrz na skrz... Nielen šoférovať po Route 66, absolvovať plavbu zo San Francisca k Alcatrazu či si užiť pohľady na westernový Monument Valley, ale aj ochutnať všetky kuchyne sveta, vrátane slávneho amerického burgeru. V čase tohto môjho snívania bolo na Slovensku už niekoľko reštaurácií, ktoré ponúkali thajskú, indickú, dokonca aj gruzínsku kuchyňu, a pár majiteľov sa pokúsilo svojim zákazníkom ponúknuť aj „pravý hamburger“. Ale takmer žiadna z nich neponúkala...raňajky. Na Slovensku to nebolo zvykom. V ranných hodinách ste mohli navštíviť možno tak kaviareň, odvážlivci snáď aj herňu s automatmi, a v nich si dať kávu.. Prvý McDonald‘s sa na Slovensku otvoril v roku 1995 a kedy prišli na koncept raňajok netuším. Inak aj mekáču sa chcem trochu venovať... :)
Keď som sa chystal na napísanie článku o raňajkách v USA, trochu som samozrejme, gúglil. :) Na výsledkoch po zadaní kľúčových slov o raňajkách som sa naozaj schuti zasmial. Posúďte sami:
„Vstávate do práce na poslednú chvíľu a vrháte sa do vysokého pracovného tempa? Zastavte sa! Kde ste v tom strese zabudli raňajky? Najčastejšou výhovorkou ľudí, ktorí neraňajkujú, je argumentácia časom..."
Alebo:
„Nie raňajky, ale večera je to najdôležitejšie jedlo z dňa. A ak už chcete raňajkovať, zvoľte kvalitné bielkoviny, inteligentné tuky, prípadne zeleninu alebo bobuľovité ovocie. Najlepší variant je však neraňajkovať vôbec. Dokonca, ak ste náboženského vyznania a máte prehľad o Biblii, tak v nej sa nič nepíše o posledných raňajkách, ale iba o poslednej večeri."
Ponechajme teraz tuky s vysokým IQ a bezraňajkový variant výživového experta a znalca Biblie Vlada Zlatoša stranou a poďme sa spoločne poriadne nadlábnuť... Kam? Predsa do pravého amerického dineru! Že neviete čo je to DINER? Pokračujte v čítaní! :)
Avšak ešte predtým než otvoríme naleštené dvere dineru a usadíme sa (zásadne) v jeho boxe, prezradím vám, prečo pri našich zájazdoch po USA neuvádzame, že cena zahŕňa raňajky, čo to vlastne diner je a prečo práve diner by mal byť miestom, kde si dáme napríklad dobrú omeletu alebo pancakes s (donekonečna) dolievanou kávou aj napriek tomu, že lacné to práve nebude :). A najmä, prečo sa z dineru nebudeme príliš ponáhľať!
Najprv teda k tomu, prečo pri väčšine našich zájazdoch do USA neuvádzame, že cena zahŕňa raňajky, hoci ich hotely a motely v ktorých bývame ubytovaní ponúkajú a vlastne sú takmer vždy v cene ubytovania.
Raňajky, ktoré ponúkajú americké ubytovacie zariadenia (a to aj vyššej triedy) sú skrátka dlhodobo nekonzumovateľné. Nielen, že výber je obmedzený na zopár odporne sladkých muffinov (každý osobitne zabalený v celofáne), nejakej paródie na lančmít a vafle, ale najmä si všetky tieto desivé lahôdky musíte nabrať na výlučne plastový, jednorazový tanier a krájať, či napichovať ich vidličkou môžete rovnako iba plastovým, jednorazovým príborom, ktorý býva podobne ako muffinky zabalený v celofánovom obale. A káva? Tá je síce tiež „nekonečná“, ale piť ju budete iba z papierových pohárov. Pohľad, ktorý sa vám často naskytne po neskoršom príchode do raňajkovej miestnosti takéhoto hotela je mnohokrát až šokujúci. Veľké plastové vrecia naplnené po okraj jednorazovým plastovým zafúľaným riadom a pokrčenými obalmi zo spomínaných plastových príborov a muffinov. A keď si uvedomíte, že v tom istom momente je takých vriec opretých o stenu „breakfast roomu“ po USA aj tisíce, chcete sa stravovať predsa len kultúrnejšie. Najmä keď je kde...
Otázka teda znie: kam sa ísť naraňajkovať, ak nie do breakfast roomu motela? Spojené štáty sú predsa krajinou neobmedzených možností a je takmer isté, že v blízkosti nášho hotela je nejaká fastfoodová reštaurácia typu Mc Donald,s KFC a podobne. My však chceme jesť kultúrnejšie a najmä, omnoho typickejšie. Pokiaľ ste fanúšikmi americkej kinematografie, museli ste si všimnúť, koľko obyčajných posedení, rodinných konverzácií, partnerských hádok, ľúbostných vyznaní či mafiánskych vyrovnávaní si účtov sa odohráva práve v dineroch! Len si spomeňte na záverečnú scénu z kultového Pulp Fiction, Scorseseho Mafiánov, oscarovú drámu Moonlight alebo nezabudnuteľnú postavu cholerického Sobchaka v legendárnom filme Big Lebowski! V každom z týchto filmov ako kulisa časti filmu poslúžil diner. A v roku 1982 sa dokonca na plátna kín dostal film s jednoduchým názvom Diner, v ktorom sa odohráva film takmer celý. Tak čo, stále máte chuť ohýnať plastovú vidličku vo vafličke neurčitej chuti, poliatej sirupom neurčitej chuti (iný k dispozícii nebude) iba preto, lebo „the breakfast is included?“
Takže dôvod, prečo nechceme raňajky uvádzať v cene zájazdu je jasný, poďme sa pozrieť na to, čo je diner a prečo je to najtypickejšie miesto na dobré raňajky (ale aj na obed či večeru).
Úplne prvý diner bol pôvodne malý voz ťahaný koňmi, v ktorom sa na grile alebo horúcej železnej platni pripravovalo jednoduché jedlo (skutočne iba burgre, sendviče, hranolky) a predávalo zákazníkom. Prvý takýto diner vraj otvorili už v roku 1872, na americké pomery je to teda riadny kus histórie... Neskôr to boli prefabrikované, statické vagóny, ktorých (v štáte New Jersey) v dvadsiatych až päťdesiatych rokoch 20. storočia vyrobili okolo 2000 kusov. Žiaľ, takýchto dinerových matuzalemov funguje do dnešných dní iba stotina z tohto počtu a niektoré z nich právom nájdete v registri historických miest USA. Zaujímavý je fakt, že napriek tomu, že reštaurácie typu klasického diner sa neskôr rozšírili takmer na celé územie Spojených štátov, ostáva dodnes skutočným dinerovým kráľom štvrtý najmenší štát celého USA - New Jersey. Až za ním sú potom Massachusetts, Connecticut, Maine.. Všetko sú to neveľké štáty na severovýchode USA, v ktorých, mimochodom, v zime výdatne sneží, takže stereotypnú predstavu, že diner je umiestnený len kdesi pri horúcej prašnej cestnej komunikácii spájajúcej vzdialené mestečká v Arizone alebo Novom Mexiku, treba odviať počas vášho snenia s crossroads bluess Roberta Johnsona :)
A dostávam sa k tomu najpodstatnejšiemu. Prečo sú raňajky v diner väčšinou také dobré a prečo ich jednoducho musíte aspoň párkrát vyskúšať? Preto, lebo raňajky v diner sú to najtypickejšie pre Ameriku nielen prostredím, ale aj výberom. Odjakživa sú v ňom ponúkané pomerne jednoduché jedlá a to výlučne amerického typu, maximálne s fúziou tex-mex kuchyne, ako sú rôzne burritos a podobne.. Pokiaľ ste nenáročný vegetarián, vyberiete si celkom bez problémov, pokiaľ vás však práve presvedčil MUDr. Bukovský, že jediné správne raňajky pre vás sa skladajú z lesných jahôdok, BIO kešu orechov a práve naklíčených mungo klíčkov, na pravý diner okamžite zabudnite. Najbežnejšou voľbou dinerových štamgastov býva poriadna omeleta z troch vajec, šunky, syru, špenátu, alebo aj skvelý stejk s volským okom (viď jedálny lístok na ilustráciu). Ale pozor! Amerika je momentálne drahá a musíte počítať s tým, že pokiaľ si napríklad k omelete s toustom a kávou dáte ešte palacinky a čerstvý pomarančový džús (ospravedlňujem sa, ale neznášam výraz fresh) , tak spolu s miestnou taxou a povinným prepitným sa váš konečný účet môže ľahko vyšplhať k 20 USD.. Ale za tie prachy ten zážitok stojí. Len si musíte vybrať naozaj skutočný a pôvodný diner!
V Amerike je „classic diner look“ tak populárny, že aj niektoré obrovské reštauračné siete (IHOP, Denny´s), ktoré majú spolu takmer 3500 pobočiek, sa snažia pôsobiť ako jedinečný, historický diner – viď nasledovná foto. Tým, samozrejme, nechcem povedať, že sa v Denny´s alebo IHOPE dobre nenajete, ale napriek tomu, v týchto sieťach chýba to najdôležitejšie: špecifická atmosféra historických dinerových solitérov. Skrátka tu cítiť, že ešte pred pár rokmi tam žiaden diner nestál, a personál doň zohnali bohviekde... Napriek tomu, aj tie najobyčajnejšie raňajky v hore spomenutých reštauračných sieťach sú neporovnateľne lepšie ako to, čo vám ponúknu v breakfast roomoch hotelov či motelov..
Na záver sa krátko dotknem toho, prečo si na raňajky v USA nikdy nezvoliť McDonald’s (samozrejme, podobných sietí ako je mekáč je v USA veľa, McDonald’s som zvolil pre ilustráciu, lebo u nás ho pozná každý, ale platí to aj pre Burger King, Wendy´s, Carl´s Jr. a podobne ) a prečo sa usadiť v dinerovom boxe a ešte k tomu sa z neho príliš neponáhľať.
Najprv teda k mekáču a im podobným... Ak máte chuť objednať si tak, že sa postavíte do rady konzumentov alebo sa rozhodnete ťukať do obrovskej dotykovej obrazovky a potom budete čakať s poradovým lístkom v ruke kým na vás zavolajú, ok, je to vaša voľba. Ale McDonald’s (KFC, Burger King) poznáme všetci a vy predsa chcete jesť kultúrne, chutne a najmä typicky! Toto horeuvedené zariadenia v žiadnom prípade nespĺňajú, a žiaľ ešte aj tie ich burgre si často zaslúžia trefný popis aký uviedol vo fiktívnej reštaurácii Whammy Burger Michael Douglas vo famóznom filme Voľný pád :) O dobrej omelete ani nehovorím..
V diner sa buď usadíte sami, prípadne tak urobí personál reštaurácie. Ale ešte predtým si ujasnite, kde chcete v dineri sedieť. Tento malý detail je mimoriadne dôležitý a s dovolením rozhodnem za vás :). Klasické stoly a stoličky, nech sú to hocako krásne retro kúsky ignorujte, a voľte za každých okolností typický box (anglicky booth) a to aj za cenu, ak je stôl so stoličkami voľný a vy by ste museli na box čakať kým sa uvoľní! :) Sedenie v boxe má oproti sedeniu pri stole množstvo výhod. Uvediem aspoň niektoré a na záver ten podstatný:
- Box je vždy pri stene alebo okennej tabuli a teda obsluha, ale najmä iní hostia budú popri vás prechádzať iba z jednej strany. Stoly sú naopak zväčša umiestnené tak, že sa okolo nich dá prechádzať zo všetkých strán, takže o nejaké to drgnutie do operadla stoličky zo strany neokrôchaného zákazníka či dokonca žiadosť o jej posunutie nebýva núdza.
- Boxy sú bohatšie polstrované ako stoličky a teda sú aj oveľa pohodlnejšie, A vy si predsa v dineri chcete aj nejaký ten čas posedieť.
- Pokiaľ ste iba dvaja či traja (a nie ste natlačení tak ako herci z filmu Diner, viď obrázok nižšie), v boxe sa cítite predsa len bezpečnejšie (položené telefóny, tašky vedľa vás – viď bod 1).
- Box je podstatne útulnejší ako stôl a stoličky :)
- Ak ste v dineri, ktorý je umiestnený pri ceste a sedíte pri okne, môžete si v kľude a bez prekážok vychutnávať pohľad na život vonku. To čo ste doteraz poznali iba z filmu, máte na plátne reality ako dlho chcete :) Stoly pri oknách bývajú umiestnené zriedka.
- V boxoch býva na stole oveľa častejšie umiestnený juke box, a keď narazíte na fakt echtovný diner, tak čo môžete chcieť viac, ako si pri dobrom jedle zvoliť svoju hudbu, do juke boxu hodiť „štvrťák“ a započúvať sa možno aj do spomínaného crossroad blues R. Johnsona.
TO NAJDOLEŽITEJŠIE:
Sedenie v boxe je typické :)
A ako celý článok súvisí s korona krízou? Nemožno než súhlasiť s mnohými vyjadreniami psychológov v tom zmysle, ako treba trochu v živote zvoľniť, nestresovať sa tak veľmi, tobôž na dovolenke. Zvoľnime teda tempo aj na poznávačke v USA.
Poďme sa naraňajkovať do dineru! Objednajme si omeletu a tousty, milk shake, tešme sa na lievance so smotanou a ovocím a ignorujme raňajky v moteli hoci sú zadarmo!
Poseďme pri dobrom jedle, pokecajme o zlatej horúčke v Kalifornii, o hipisáckom hnutí v San Francisco alebo o najstarších sekvojach v Amerike. Až potom, čo v kľude a bez stresu dojeme a zaplatíme (a necháme na stole pár dolárov ako pozornosť milej obsluhe), nasadnime do našich áut a vydajme sa ďalej po obrovskej Amerike. :)
