S našimi klientmi sme v novembri 2018 ako prví Slováci dosiahli najsevernejší bod Madagaskaru – mys Cap d´Ambre. Ambrový mys sa niekde označuje aj ako Jantárový mys. Práve tu sa oddeľuje Mozambický prieliv od Indického oceánu. Toto miesto je dostupné len v suchej sezóne. Veľmi nekvalitnú cestu z mesta Antsiranana na severný mys možno zdolať len terénnym vozidlom.
Po vyše troch hodinách jazdy cez zabudnuté rybárske dedinky, cestu zarastenú džunglou, menšie riečky, pasienky s kravami a baobabmi sme sa dostali na čarovné miesto s výnimočnou energiou. Severnému mysu Cap d´Ambre dominuje 50 metrov vysoký maják.
So strážcom majáka sme vyšliapali 138 schodov a na jeho vrchole sme sa opájali nekonečnými výhľadmi na oceán a scenériu Madagaskaru.
Po zostupe z majáka nás prichýlili v strážnom domčeku, kde sme veľmi podrobne študovali knihu návštev so záznamami deväť rokov dozadu. Ročne toto miesto navštívi 30 až 50 malých skupín a medzi nimi neboli doposiaľ žiadni Slováci.
Tak zapisujeme do knihy prvý slovensko-malgašský zápis a tešíme sa, že sme prišli na miesto, kde pred nami nebol ani cestovateľ Fero Kele :).
Medzitým nám Zakamisy – náš malgašský sprievodca a šofér v jednej osobe – pripravuje niekoľkochodový piknik, ktorý sme si so sebou priviezli.
Po príjemnom občerstvení a malgašskom chladenom pive Three Horses nás napadla šialená myšlienka. Dá sa tu niekde okúpať? Drsné útesy okolo severného mysu a sila otvoreného oceánu vzbudzovali rešpekt, ale aj tak sme sa na to opýtali strážcov.
Keďže Malgaši nevedia povedať „nie“, odpovedali nám samozrejme, že „ÁNO“. A tak pred odchodom ešte hľadáme na severnom myse, kadiaľ by sa dalo zostúpiť k moru a nájsť si ako-tak bezpečné miesto. Na takýto husársky kúsok sme nabrali odvahu len dvaja – Želka a ja. Tak sme nejako zostúpili a posúvali sa popod útesy tam, kde by sa dalo vojsť do mora.
Párkrát nás preliala vlna, ale nakoniec sme to dali. Nebolo to plávanie, ktoré by malo plavecký štýl, ani sme nepreplávali veľa metrov, ale do mora sme sa ponorili.
