MONGOLSKO: OD PÚŠTE PO ALTAJ

Ranný prílet do Mongolska. Po absolvovaní vstupných formalít vyrážame do mesta. Začneme v kláštore Gandan, kde ešte cítiť ticho a rytmus tradičného buddhistického života. Zaisan Hill, odkiaľ uvidíme Ulánbátar ako kontrast medzi mestom a nekonečnou stepou. Dáme si na obed knedlíčky buuz alebo khuushuur v niektorej z miestnych reštaurácií? Národné múzeum Mongolska, ktoré nám dá historický kontext celej krajiny. Záver dnešného dňa bude patriť námestiu Sükhbaatar, kde pulzuje moderný život hlavného mesta. Nocľah v centre Ulanbátaru. 

Raňajky. V ranných hodinách transfer na letisko a následný odlet do hlavného mesta Juhogobijského ajmagu - Dalanzadgad. Po prílete transfer do jurtového kempu, ubytovanie. Po obede sa vydáme preskúmať úchvatnú krajinu Národného parku Gobi Gurvan Saikha. Navštívime kaňon Yolyn Am, kde aj v neskorom lete zostávajú kusy ľadu v kontraste s rozkvitnutými kvetmi. Návrat do kempu, večera, nocľah.

Dnes nás čaká cesta k najväčším piesočným dunám v Mongolsku – Khongor. Piesočné duny patria k najúžasnejším scenériám púšte Gobi, sú dlhé 180 km, 20 km široké a môžu dosahovať aj výšku 200 metrov. Kríži ich rieka Khongor, ktorá vytvára kontrastnú zelenú oázu uprostred púšte. Vžijeme sa do úlohy mongolských nomádov z Gobi a prejdeme sa naprieč dunami na ťavách, ktoré neodmysliteľne patria k dopravným prostriedkom púšte Gobi. Večera, nocľah v jurtovom tábore.

Po raňajkách sa vydáme do oblasti Bayanzag, známej ako „Horiace útesy“. Tu sa nachádza svetoznáme paleontologické nálezisko dinosaurov a prvého dinosaurieho vajca na svete, ktoré objavil americký paleontológ Roy Chapman Andrews. Fotografom určite utkvie v pamäti scenéria zvláštne tvarovaných červených útesov, ktoré vystupujú na povrch Gobi, akoby z iného sveta…Po obede pokračujeme k ruinám starobylého kláštora Ongi - kedysi býval jedným z najväčších kláštorov v Mongolsku - bol založený v roku 1660 a pozostával z dvoch chrámových komplexov. Večera a nocľah v jurtovom tábore.

Odchod z púšte Gobi do centrálnej časti Mongolska. Počas cesty môžeme pozorovať zmeny prírodných scenérií, okúzľujúcu krajinu s voľne sa pasúcimi kozami, kravami či malými koňmi. Zastavíme sa v meste Karakorum, ktoré bolo v 13. storočí hlavným mestom Džingischánovej ríše. Navštívime najväčší a najstarší kláštor Erdene Zuu a múzeum, kde uvidíme artefakty Veľkej mongolskej ríše, doby kamennej, bronzovej a ďalšie skvosty Zeme. Večera a nocľah v jurtovom tábore. Do Kharkhorinu prichádzame podvečer. Nocľah

Po raňajkách sa presúvame na západ, po niekoľkých hodinách jazdy sme v oblasti malej púšte Gobi v Elsen Tasarkhai kde uvidíme hranicu medzi stepnou a púštnou krajinou. Dnes nás čaká náročnejší, ale krásny deň. Po raňajkách sa presúvame do národného parku Hustai kde sa pokúsime vidieť nielen Przewalské kone, ktoré sa považujú za posledný naozaj divoko žijúci druh koňa na celej planéte, ale aj jelene gazely orly a supy. Stretnúť tu však môžeme aj kozorožca sibírskeho, ale aj svišťa tarbagana. Je to jediné miesto v Mongolsku, kde žije aj nám známy jeleň lesný a ďalších 44 druhov cicavcov, desiatky druhov unikátnych vtákov a stovky druhov rastlín. Obed v kempe priamo v NP a poobedné safari s miestnym sprievodcom v parku. Nocľah. 

Ráno v NP Hustai začneme potichu, pozorovaním divokých koní, keď sa step ešte len prebúdza a svetlo je mäkké a čisté. Neskôr  sa vydáme späť smerom do Ulánbátaru, pričom krajina sa bude pomaly meniť z otvorenej stepi na rozptýlené jurty a predmestia. Po príchode do mesta si dáme neskorý obed a krátky oddych, aby sme znovu prepli z prírody do mestského rytmu. Popoludní sa prejdeme centrom alebo si sadneme na kávu, len tak bez pevného programu, vnímajúc kontrast medzi tichom Hustai a ruchom hlavného mesta. Večer zakončíme pokojnou večerou, s pocitom, že Mongolsko sa nám už pevne dostáva pod kožu. 

Ráno sa v Ulánbátare zobúdzame s pocitom, že mesto je už len krátkou zastávkou na ceste ďalej. Betón a prach hlavného mesta sa pomaly strácajú za oknami a my sa v myšlienkach presúvame späť k otvorenému priestoru. Z lietadla sa nám pod krídlami rozprestrie Mongolsko v celej svojej šírke – široké rieky ako tenké línie, hory ako vrásky krajiny a nekonečná zem bez hraníc. Let do Ulgii nás pocitovo prenesie do iného sveta, drsnejšieho a tichšieho. Po pristátí už budeme cítiť, že sme na prahu Altaja, kde sa Mongolsko dramaticky mení a náš ďalší príbeh sa práve začína. Zoznámenie sa s miestnym sprievodcom, vodičom a kuchárom. Odchod do národného parku Altaj Tavan Bogd. Ubytovanie v jurtách. 

v Altaj Tavan Bogd sa zobudíme do chladného ticha, kde je počuť len vietor a vzdialené zvonce koní. Vyrazíme krajinou ľadovcov, kamenných morén a zelených údolí, pričom s každým krokom máme pocit, že kráčame na okraji sveta. Počas dňa sa zastavíme pri jazere či rieke, dáme si jednoduchý obed a len potichu sledujeme hory, ktoré tu stoja bez potreby vysvetlenia. Popoludní nás čaká ďalší presun, neskôr návrat do jurotvého kempu, unavení, ale zvláštne pokojní z pomalého tempa dňa. Večer zakončíme pod ostrým altajským nebom, kde ticho a hviezdy povedia viac než slová.

Ráno sa vydáme na cestu smerom k jazeru Khoton Khurgan, obklopení širokými údoliami Altaja, kde sa krajina mení s každým kilometrom. Postupne sa pred nami otvoria dve dlhé, tmavomodré jazerá, zrkadliace zasnežené štíty a ticho, ktoré pôsobí takmer posvätne. Prejdeme sa pozdĺž brehov, sadneme si do trávy a necháme vietor, aby niesol vôňu vody a hôr. Počas dňa budeme pozorovať vtáky, kone a život miestnych Kazachov, ktorý plynie pomaly a prirodzene. Výlet zakončíme s pocitom hlbokého pokoja, aký dokáže dať len miesto, kde je človek hosťom a príroda má hlavné slovo. Ubytujeme sa v rodine kazašských lovcov. 

Ráno pri jazere Khoton Khurgan sa ešte na chvíľu zastavíme, aby sme si v tichu vychutnali hladinu vody a hory, ktoré sa v nej zrkadlia. Po raňajkách sa vydáme na cestu späť do Ölgii, pomaly sa lúčiac s otvorenou krajinou, koňmi a jurtami roztrúsenými v údolí. Cesta bude dlhá, miestami drsná, no plná výhľadov, pri ktorých sa oplatí zastaviť a len sa nadýchnuť. S pribúdajúcimi hodinami sa Altaj začne nenápadne uzatvárať za nami a krajina bude pôsobiť civilnejšie. Do Ölgii dorazíme podvečer, unavení, ale s pocitom, že za nami zostal kus skutočného Mongolska, ktorý si ponesieme ešte dlho v sebe.

Ranný odlet do Ulánbátaru, kde pocítime ruch mesta, ktorý po dňoch v neporušenej prírode pôsobí intenzívnejšie. Vydáme sa  k obrovskej soche Čingischána, ktorá sa dvíha zo stepi ako tichý strážca mongolskej histórie. Už z diaľky nás ohromí jej mierka a jednoduchosť, s akou zapadá do otvorenej krajiny. Vyjdeme hore na vyhliadku, odkiaľ sa nám rozprestrie step do všetkých strán a my si naplno uvedomíme, prečo je práve sloboda takým silným symbolom Mongolska. Pri návrate späť do mesta v sebe ponesieme pocit, že sme sa dotkli nielen monumentu, ale aj príbehu krajiny, ktorá si svoju minulosť stále hlboko ctí.

Ranný presun na letisko a odlet domov. Prílet v podvečerných hodinách.