Myanmar – môže to byť posledná šanca

Tento rok do Thajska? Vyberte sa radšej do Myanmaru, môže to byť posledná šanca!

Thajsko, Indonézia, Vietnam… pravdepodobne poznáte hneď niekoľko známych, ktorí navštívili tieto exotické kúty sveta. A teraz schválne, poznáte niekoho, kto sa vydal spoznávať Myanmar? Alebo mám radšej použiť historicky názov Burma?

Ja sama som pôvodne plánovala obísť Myanmar kvôli tamojšej politickej situácii. Jedná sa o etickú dilemu mnohých cestovateľov, ktorí nechcú podporovať tamojší režim a prebiehajúce nepokoje na severe krajiny. Takisto sa obávajú o svoju bezpečnosť. Po takmer mesiaci strávenom v tejto úžasnej krajine ju osobne radím na môj „top list“. Poďme sa teda pozrieť, aká je dnešná skúsenosť. Naozaj podporujem návštevou Myanmaru súčasný režim alebo miestnych obyvateľov? A prečo ísť vôbec kdesi do Myanmaru a nie na pláž do Thajska?

Čo je najväčším lákadlom?

Bránou do krajiny je pre väčšinu turistov bývalé hlavné mesto Yangon (predtým Rangún). Vopred sa zmierte s tým, že s miestnymi nesplyniete. Ženy aj muži nosia tradičné londží, ktoré si jednoducho zadovážite na miestnom trhu. S veľkou pravdepodobnosťou tam budete jediným turistom. A práve v tom spočíva najväčšia prednosť Myanmaru. Viete, ako vyzeralo Thajsko 20 rokov dozadu? Že nie? Tak ako dnešný Myanmar, aspoň to som počula od skúsených cestovateľov. Krajina otvorila svoje hranice v roku 2012 a s potešením (aspoň pre mňa) môžem konštatovať, že turisti prichádzajú pomaly… zatiaľ. Môžete si preto vychutnať pocit, že naozaj objavujete Yangon a nezapadáte iba do koloritov západných turistov. Ja sama som za ten deň – dva v meste stretla na ulici do päť „bielych“ za celý deň. A preto si vás miestni všimnú :)

Turisti hovoria, že Aziati sú milí…

… a o obyvateľoch Burmy to platí trojnásobne. Angličtina tu nie je taká cudzia, ako by sa mohlo zdať. Mladšia generácia aj miestni pracujúci v turizme majú slušnú úroveň. S tými staršími sa dohovoríte vďaka milému úsmevu. Mne osobne bol sympatický aj ich prístup k turistom. Domáci vám so záujmom ukážu krajinu, na ktorú sú hrdí a úprimne chcú, aby ste mali ten najlepší možný zážitok. Niekomu sa to môže zdať ako banalita. Po precestovaní celej juhovýchodnej Ázie konštatujem, že vo väčšine susedných krajín som si musela dávať pozor, aby som sa nestala obeťou podvodu. A častokrát som si pripadala iba ako chodiaca peňaženka. Tým netvrdím, že v Myanmare sa vám to nemôže stať, ale pravdepodobnosť je rádovo nižšia.

Dnes si dáte budhistický chrám alebo radšej trekking v pralese?

Málokto vie, že Myanmar je dôležitým centrum budhizmu. Toto náboženstvo má až 90% zastúpenie! Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa tu nájde nespočetné množstvo chrámov a každý miestny sa povinne na istú časť svojho života stane mníchom/mníškou.  Okrem zlatých chrámov v Yangone je najväčším lákadlom Bagan. Z pôvodných takmer 4500 chrámov sa dnes zachovalo „len“ 2200. Mnohí ho prirovnávajú k slávnemu Angkor Wat (Kambodža).  Ja by som povedala, že je lepší. Pri východe slnka sa totiž musíte tlačiť s ďalšími stovkami turistov a úplne bežne sa viete túlať po chrámoch osamote. Ak ste viac milovníkom prírody ako kultúry, môžete sa vybrať vlakom až do Hsipaw a absolvovať niekoľkohodinovú až niekoľkodňovú túru po pralese. Riadne sa zapotíte a to nielen kvôli extrémnej vlhkosti. V miernejšom pásme je zase nádherný trek po myanmarských pahorkatinách, poliach a stratených dedinkách z Kalaw do Inle Lake. Prejdete sa stredom ryžových polí, uvidíte miestnych košikárov aj babky, ktoré ešte nikdy nevideli turistov. V cieľovej destinácii Inle Lake (rozlohou viac ako 4-násobok Liptovskej Mary) sa môžete celé dni plaviť po jazere, spoznávať životy miestnych na vode a pozorovať tradičných rybárov.

Ešte nestačilo?

Možno namietate, že počas burmského dobrodružstva si nie je, kde oddýchnuť. Myanmar ponúka aj pláže a tradičnú morskú rekreáciu. Pravda, nie takú očarujúcu ako nespočetné ostrovy v Thajsku či Filipínach, no na druhej strane si nebudete musieť hľadať to svojej miestečko na preplnenej pláži. Z úplne iného súdka je potom hlavné mesto Nay Pyi Taw prezývané aj mesto duchov. Podľa miestnych mal vtedajší líder krajiny vidinu veľkej skazy hlavného mesta. Potajme dal teda vybudovať nové hlavné mesto (predtým ním bol Yangon), kde dal zo dňa na deň presťahovať vládne inštitúcie. Ľudia sa však nechceli vysťahovať z Yangonu, a tak je dnes Nay Pyi Taw takmer prázdne. Bežne si teda môžete urobiť fotku ako sedíte uprostred 6-prúdovej diaľnice.

Odporúčania na záver

Pred výberom najbližšej dovolenkovej destinácie si kladiem otázku: „Prídem o niečo, ak danú krajinu navštívim o 2, 3 či 5 rokov?“. Na svete je pomerne málo ľahko prístupných krajín s turistickou infraštruktúrou, kde by bola odpoveď ÁNO jednoznačnejšia. Z rozprávania kamarátky viem, že moja burmská skúsenosť z roku 2018 bola iná ako jej Burma 2016. Pri rýchlosti otvárania sa krajiny a jej vystavovaniu západnému vplyvu, je dosť možné, že Myanmar o 5 rokov bude bežne turistický. Áno, krajina má problémy, ale počas môjho pobytu som sa necítila v nebezpečenstve a veľká väčšina mojich výdavkov išla priamo miestnym a nie vládnym orgánom. Z jej obyvateľov vyžaruje nesmierna srdečnosť a autenticita, ktorou si ma hneď získali. Apropo, viete, aký je jeden z mojich spôsobov „merania“ autenticity krajiny? Neprítomnosť McDonaldu.

[[galeria_myanmar_posledna_sanca]]