Alt Text!
Ázia

Oplatí sa vidieť Turkmenistan? Zážitky z krajiny kontrastov, ohňa a mramoru

Oplatí sa vidieť Turkmenistan? Zážitky z krajiny kontrastov, ohňa a mramoru | Blog CK Victory Travel

Turkménsko nie je pre každého. No ak vás láka netypická exotika, kde sa púšť stretáva s najbizarnejším mestom sveta, kráter horí uprostred ničoho a nomádi vás privítajú pri čaji – ste na správnom mieste. V tomto článku vám porozprávame o ceste naprieč krajinou, ktorú mnohí vynechajú... no práve preto stojí za to.

Cestovanie do Turkménska je ako vstúpiť do iného sveta – miesto, kde byrokracia a nekonečné púšte sú len úvodom k zážitkom, ktoré vás čakajú. Moja cesta sem bola dlhá a rozhodne nie pre každého, no ak túžite po dobrodružstve a neobvyklých zážitkoch, Turkménsko vás ohromí. Na čo sa môžete tešiť?

Zážitok z prvej ruky: od hraníc až po kráter

Už samotný príchod do Turkménska bol zážitok sám o sebe. Na hraničnom prechode z Uzbekistanu sa začala prvá skúška trpezlivosti – 3,5 hodiny byrokracie, povinný COVID test, nekonečné papiere a následné čakanie na môjho sprievodcu. Keď sme sa konečne vybrali na cestu do púšte, netrvalo dlho a narazili sme na ďalšiu realitu turkménskeho života: benzín stojí menej než 0,10 € za liter, no ďalšia pumpa je pokojne aj 500 km ďaleko. Auto sme preto naplnili do poslednej kvapky – vrátane kanistrov, ktoré putovali na strechu.

Cesta púšťou bola dlhá, monotónna a vzdialená od akejkoľvek civilizácie. Nekonečné roviny, minimum značiek a slnko, ktoré pálilo bez prestávky. V polovici trasy sa však auto pokazilo. Zastali sme uprostred ničoho – 200 kilometrov od najbližšieho mesta, bez signálu, bez tieňa. Tri hodiny sme strávili v dusnom tichu púšte, čakajúc, či sa podarí auto opraviť. Bola to lekcia pokory a vytrvalosti – len my, nekonečný horizont a vedomie, že na tejto ceste si človek musí vystačiť sám.

Derweze: Brána do pekla

Po hodinách strávených na horúcom slnku sme sa konečne dostali na miesto, ktoré je právom jednou z najväčších bizarností Strednej Ázie – plynový kráter Derweze, známy ako „Brána do pekla“. Turkménsko disponuje obrovskými zásobami zemného plynu a práve tu sa v 70. rokoch stalo niečo, čo nikto celkom neplánoval. Sovietski geológovia pri vŕtaní narazili na dutinu – pôda sa prepadla, plyn začal unikať, a aby zabránili otrave, rozhodli sa ho podpáliť s tým, že „do týždňa vyhorí“.

Prešlo viac než 50 rokov a kráter horí dodnes.

Pohľad na obrovskú horiacu priepasť uprostred ničoho je dychberúci, hypnotický aj desivý zároveň. Plamene šľahajú zo zeme, žiara osvetľuje okolitú pustatinu a vo vzduchu cítiť síru aj akýsi tichý rešpekt pred silou prírody (a sovietskeho sebavedomia).

Noc sme strávili priamo pri kráteri. Posedeli sme okolo ohňa, ugrilovali sme, čo sme si priniesli, otvorili vodku a z diaľky pozorovali tanec plameňov. Nad nami žiarila Mliečna dráha, ticho narúšali len pukotajúce plamene a sem-tam preletel „vláčik“ satelitov od Elona Muska. Púšť, hviezdy a horiaca zem pod nohami – kombinácia, na ktorú nezabudnete do konca života.

Plynový kráter Derweze, Vláčik Starlink, Pohľad na nočnú púštnu oblohu, Zdroj: Martin Buzogáň

Stretnutie s turkménskymi nomádmi

Na druhý deň sme pokračovali hlbšie do púšte a zastavili sa u miestnych nomádov, ktorí dnes žijú v prostredí, kde sa minulosť stretáva s pozostatkami sovietskej éry. Tradičné jurty už vystriedali betónové domy, ktoré im kedysi postavili úrady – jednoduché, často nedokončené stavby, no stále poskytujúce útočisko pred drsným podnebím Karakumu.

Život v púšti nie je ľahký. Nomádi sa dodnes venujú chovu kôz a oviec, ktoré sú pre nich nielen zdrojom potravy a príjmu, ale aj súčasťou kultúrnej identity. Mladšia generácia čoraz častejšie odchádza do miest v nádeji na lepší život, no tí, ktorí zostali, držia pri živote spôsob existencie, ktorý sa pomaly vytráca.

Posedenie s nimi bolo zážitkom, ktorý neponúkne žiadna turistická brožúra. Rozhovory pri čaji, jednoduchosť ich každodennosti a dôstojnosť, s akou čelia podmienkam, nám poskytli pohľad do sveta, ktorý je dnes čoraz vzácnejší – sveta, kde je ticho púšte rovnako dôležité ako rodina či stádo.

Ašchabad: mesto mramoru a absurdít

Po dňoch v púšti prichádza návrat do „civilizácie“ – do Ašchabadu, hlavného mesta Turkménska a zároveň jedného z najbizarnejších miest, aké som kedy navštívil. Už pri vstupe do mesta vás oslní záplava bieleho mramoru, ktorý pokrýva budovy, chodníky, pamätníky aj múry. Ašchabad si dokonca vyslúžil zápis do Guinnessovej knihy rekordov ako mesto s najväčším počtom mramorových stavieb na svete.

No bizarnosť tým len začína. Zlaté sochy psov alabajov, národného plemena a symbolu krajiny, sú roztrúsené po celom meste. Fontány špliechajú vodu do prázdnych ulíc, v ktorých akoby sa život zastavil. A nad všetkým sa týči gigantická národná vlajka – jedna z najväčších na svete, hrdinsky vejúca z obrovského stožiara, vážiaca takmer tonu.

Atmosféra mesta je ťažko opísateľná. Monumentálne bulváre a budovy pôsobia skôr ako kulisy než reálne fungujúce mesto. Miestnych vidíte len zriedka, a tak sa ocitáte uprostred architektonického divadla, kde chýbajú herci. Kráčať po Ašchabade je ako pohybovať sa v mramorovom múzeu národnej sebaprezentácie, kde sa stretáva prebytok s prázdnotou a pompéznosť s tichom.

Ašchabad, Zdroj: Depositphotos

Oplatí sa navštíviť Turkménsko?

Turkménsko je krajinou kontrastov – surovej prírody a absurdných monumentov, tradičných komunít a moderných miest s prázdnymi ulicami. Ak hľadáte autentický zážitok a nebojíte sa vyjsť zo svojej komfortnej zóny, Turkménsko vám ponúkne zážitky, aké nikde inde nenájdete.

S Victory Travel môžete zažiť všetky tieto podivnosti a krásy na vlastnej koži. Či už vás láka objaviť Bránu do pekla, stretnúť sa s turkménskymi nomádmi alebo prechádzať mramorovými ulicami Ašchabadu, Turkménsko vám ukáže, že dobrodružstvo ešte stále čaká na tých, ktorí sú ochotní ísť za hranice: VEĽKÁ EXPEDÍCIA STREDNOU ÁZIOU

PÁČIL SA VÁM ČLÁNOK? PODPORTE HO ZDIEĽANÍM!
Autor: Martin Buzogaň

Martin Buzogaň

O autorovi

Večný optimista a bláznivý východniar. Miluje cestovanie, úchvatné kultúrne pamiatky, nedotknutú prírodu, svetovú gastronómiu, tance a hlavne ľudí, jednoducho miluje svet taký, aký je! Rád sa učí novým veciam, preto aj teraz študuje. Rok života strávil v Škandinávii, ďalší vo východnej Európe a ďalší študoval v Portugalsku, ktoré si s jeho ostrovmi úplne zamiloval. Rád spoznáva ľudí a ich príbehy, nasáva atmosféru s miestnymi, učí sa variť miestnu kuchyňu, spievať miestne piesne a tancovať ako správny vychodniar, napríklad aj v Indii. Ak chcete zistiť čo to znamená, vydajte sa s ním na jednu z jeho ciest v Európe či Ázii! Na každom mieste Vám ochotne ukáže tie najkrajšie pláže, najlepšie reštaurácie, bary s najlepším pivom alebo najlepšie karaoke kluby, kde Vás v tom nikdy nenechá samých! Martin Vám pomôže nasať atmosféru plnými dúškami a vychutnať si krajinu ako pravý domáci.