Po hodinách strávených na horúcom slnku sme sa konečne dostali na miesto, ktoré je právom jednou z najväčších bizarností Strednej Ázie – plynový kráter Derweze, známy ako „Brána do pekla“. Turkménsko disponuje obrovskými zásobami zemného plynu a práve tu sa v 70. rokoch stalo niečo, čo nikto celkom neplánoval. Sovietski geológovia pri vŕtaní narazili na dutinu – pôda sa prepadla, plyn začal unikať, a aby zabránili otrave, rozhodli sa ho podpáliť s tým, že „do týždňa vyhorí“.
Prešlo viac než 50 rokov a kráter horí dodnes.
Pohľad na obrovskú horiacu priepasť uprostred ničoho je dychberúci, hypnotický aj desivý zároveň. Plamene šľahajú zo zeme, žiara osvetľuje okolitú pustatinu a vo vzduchu cítiť síru aj akýsi tichý rešpekt pred silou prírody (a sovietskeho sebavedomia).
Noc sme strávili priamo pri kráteri. Posedeli sme okolo ohňa, ugrilovali sme, čo sme si priniesli, otvorili vodku a z diaľky pozorovali tanec plameňov. Nad nami žiarila Mliečna dráha, ticho narúšali len pukotajúce plamene a sem-tam preletel „vláčik“ satelitov od Elona Muska. Púšť, hviezdy a horiaca zem pod nohami – kombinácia, na ktorú nezabudnete do konca života.