Keďže v dnešných dňoch máme pravdepodobne všetci COVIDu viac než dosť, rozhodla som sa dnešný blog venovať trošku inej téme. (Avšak nebojte sa, naše dobrodružstvo Šesť krajín sveta vs. jeden COVID pokračuje o dva týždne.)
Portugalsko!
Krajina slnka, domov nomádov, raj surferov, svetová zásobáreň korku, rodisko dobyvateľov ale aj pastel-u de nata. Toto všetko a ešte omnoho viac je naše milované Portugalsko. Ja však dnes nebudem rozprávať o jeho histórii...minulosti či budúcnosti. Dnes Vám chcem porozprávať o krajine, kde sa žije v prítomnosti. Kde čas nie je rozhodujúcim faktorom a kde sever pripomína juh.
Dodnes si spomínam na deň, keď sme prvý krát dorazili do Portugalska. Bol jún, obdobie kedy sa v Portugalsku ešte len začína turistická sezóna. Deň počas ktorého akoby zastal čas. Aby vám bolo jasné, Portugalsko je krajina z veľkej časti závislá́ na príjmoch z turistického ruchu. Boom cestovného ruchu v Portugalsku spôsobil, že toto odvetvie je jedným z najväčších prispievateľov do národného hospodárstva a najväčším zamestnávateľom s takmer 1 miliónom pracovných miest. Keď sa sem však vydáte pred začiatkom júna či po konci septembra, nájdete tu opustené pláže, vyľudnené reštaurácie, či prázdne historické pamiatky. Ako však krajina, ktorá je závislá na turistickom ruchu, prežije zo sezóny, ktorá trvá necelé štyri mesiace? Úprimne? Sama neviem. Ak však môžem hádať, bude to pravdepodobne jej obyvateľstvom. Jeho láskavosťou, tvrdou prácou a najmä časom vyhradeným na oddych, haha.
Našu prvú noc v Portugalsku sme strávili v kempe v malom mestečku menom Viana do Castelo. Keď sme sa v ten deň po večeri vybrali do lokálneho baru, ešte som netušila, že aj to rozhodne o tom, že ma z tejto krajiny už nikto nedostane, haha. Ale teraz seriózne, predstavte si že pivo v Portugalsku nie je iba pivom a káva nie je iba kávou. Obe predstavujú čas strávený v spoločnosti priateľov, rodiny či neznámych známych. Ak ste v Portugalsku turista a práve ste sa ocitli v lokálnom bare či kaviarni, urobte mi láskavosť, prihovorte sa tu niekomu. My sme tak urobili a vyslúžili si tým doživotné priateľstvá, fľašu domácej pálenky a keďže to bolo ešte pred Covidom, aj vrúcne objatia. Dodnes tak vždy prehodíme pár slov v každom lokále, ktorý nám príde do cesty. A nebojte sa, ak ste práve trošku viac introvert asociál (ako som aj ja, “vďaka bohu” za môjho frajera :D), Portugalsko je to najlepšie miesto, kde začať pracovať na vašej otvorenosti.
Ak ste sa do Portugalska prišli ponáhľať, spomaľte. Zo začiatku nebol deň kedy som sa nepýtala sama seba, ako to, že na tú predavačku už niekto nekričí? Ako to, že pani za mnou v rade so zmrzlinou v ruke, potíšku čaká a nenápadne načúva nekonečnej konverzácii predavačky s jej známou neznámou? No proste preto, že sa niet kam ponáhľať. Ak meškáš do práce v McDonalde, nevadí, otvárame o 11 je len orientačné. Krajina riadiaca sa heslom “na kávu je vždy čas”. Portugalci nedovolia, aby im maličkosť ako práca zabránila vychutnať si počas dňa prestávku na kávu alebo dve.
Krajina lemovaná oceánom a požehnaná najlepšími vlnami v Európe je obrovským lákadlom surferov z celého sveta. A teda okrem jednej z najmilších populácii v Európe si môžete v Portugalsku užívať presne 1794 km magického pobrežia. Cez azúrové more, piesočnaté pláže, skalnaté útesy až po pokojné lagúny či svetoznáme surf spoty. Miesto kde si dodnes môžete kúpiť čerstvo ulovenú rybu priamo na pláži od lokálnych rybárov a kde grilovať pod panelákom na sídlisku nie je znakom “barbarstva”, ale zdieľania a užívania verejného priestranstva v jeho plnej paráde. Krajina kde ľudia prežijú z mála no srdcia majú veľké.
Ak sa teda do Portugalska jedného dňa vydáte, urobte mi láskavosť, nezabudnite spomaliť <3
