Alt Text!
Ázia

Kultúrne dedičstvo Indonézie: sobáše, pohreby a tance

Kultúrne dedičstvo Indonézie: sobáše, pohreby a tance | Blog CK Victory Travel

Indonézia je plná prírodných krás, ale aj bohatých kultúrnych tradícií, ktoré sú hlboko zakorenené v živote miestnych obyvateľov. Objavte so mnou 3 netradičné rituály, ktoré sú dodnes populárne medzi miestnymi – svadbu v dedine Sade, pohrebné obrady v Tana Toraja, či Caci tanec v dedine Waerebo. Miesta, ktoré som mala možnosť osobne navštíviť.

1. Svadba v dedine Sade – únos nevesty a svadba iba medzi bratrancami a sesternicami

Ostrov Lombok je významný aj svojou bohatou kultúrou. Jedným z miest, kde sa táto kultúra zachováva a žije, je dedina Sade. Dedina je známa svojimi tradičnými obydliami a zvykmi, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.

V dedine Sade si tradičné sobášenie starostlivo zachovávajú ako súčasť kultúrneho dedičstva Sasakov. V tejto dedine je dovolené uzavrieť manželstvo iba s bratrancom alebo sesternicou z druhého kolena. Nikto sa nemôže zosobášiť s niekým iným, inak by musel/a dedinu opustiť.

Ďalšia zaujímá tradícia je "merariq", čo znamená únos nevesty. Tento rituál je symbolickým činom, kde ženích unesie pred svadbou svoju nevestu, aby preukázal svoju odvahu a odhodlanie. Nevesta väčšinou už o únose dopredu tuší, a môže máličko pomôcť budúcemu manželovi s jej únosom. Tiež sa môže stať, že nevesta sa vydať odmieta a po únose má poslednú šancu ženícha odmietnuť. Po únose a po tom, ako dievča príjme budúceho manžela, nasleduje vyjednávanie medzi rodinami, kde sa dohodnú na svadobných podmienkach a vene.

Samotný svadobný obrad, "upacara nikah", sa zvyčajne koná v dome ženícha alebo v miestnej mešite. Tento obrad je vedený islamským duchovným (kadi) a zahŕňa recitovanie koránu, výmenu sľubov a podpisovanie svadobnej zmluvy. Obaja, ženích aj nevesta, sa modlia a žiadajú požehnanie od Boha, potom nasleduje hostina.

2. Pohrebné obrady v Tana Toraja – unikátne pohrebiská

Pohrebné obrady v Tana Toraja sú jedinečné a patrí k nim jedna z najzložitejších a najrozsiahlejších ceremónií na svete. Miestni obyvatelia veria, že smrť je len prechod do iného sveta, a preto sa pohrebné obrady konajú s veľkolepou radosťou. Môžete tu byť svedkami rituálov, ktoré zahŕňajú tradičné tance, spevy a obetovanie byvolov či prasiat. Tieto obrady často trvajú niekoľko dní.

Na pohrebe sa stretne celá dedina, priatelia aj známy, aby spoločne oslávili odchod pozostalého.

Odprevádzanie zosnulého do večného života. Podarilo sa mi zúčastniť sa aj unikátneho pohrebu,  kde sa pozostalý vkladá do hrobky vytesanej do útesu.

Počas procesie, ktorá je súčasťou pohrebu, nesú pozostalého iba chlapi, ktorí spievajú, ako dobre bude pozostalému na “druhom svete”. 

Šťastný pohreb…

Unikátne pohrebiská v Tana Toraja:

  • Jaskynné hrobky: Miestni obyvatelia pochovávajú svojich zosnulých v jaskyniach, ktoré sú vytesané do útesov. Najznámejším miestom je Lemo, kde môžete vidieť rady soch Tau Tau, ktoré predstavujú zosnulých a strážia ich duše.
  • Závesné rakvy: Na miestach ako Londa sú rakvy zavesené vysoko v skalách, čím sa zabezpečuje ochrana pred zlými duchmi a zvieratami.

3. Caci Tanec v Dedine Waerebo

Dedinka Waerebo, skrytá v horách ostrova Flores v Indonézii, je nielen známa svojimi unikátnymi kužeľovitými domami zvanými "Mbaru Niang", ale aj jednou z najdôležitejších tradícií tamojších obyvateľov - bojovým tancom Caci. Tento tradičný bojový tanec praktizovaný ľuďmi z etnickej skupiny Manggarai, ktorá obýva ostrov Flores, kombinuje umenie, boj a rituál. Tanec alebo boj je symbolom odvahy, sily a mužnosti. 

Tanec Caci má hlboké korene v histórii ľudu Manggarai. Pôvodne slúžil ako rituál oslavujúci úspešné úrody, príchod dažďov, či oslavu významných životných udalostí, ako sú svadby a náboženské sviatky. Slovo "Caci" je odvodené od slov "Ca" (jedna) a "Ci" (idea), čo má symbolizovať jednotu a súdržnosť.

Tento tanec nie je len tanečným predstavením, ale hlavne forma rituálneho boja medzi dvoma mužmi, ktorí predvádzajú svoju fyzickú a mentálnu zdatnosť. Cieľom je zasiahnuť súpera a zároveň predviesť odvahu, obratnosť a silu. Počas tohto tanečného boja sa obaja účastníci prestrojujú za bojovníkov z dávnych čias a tancujú za sprievodu tradičnej hudby a spevu, ktorý má za úlohu posilniť ich odhodlanie a odvahu. 

Každý bojovník používa dva nástroje - bič a štít. Bič, nazývaný larik, je vyrobený z kože alebo povrazov a je hlavnou zbraňou, ktorou útočník zasahuje svojho protivníka. Štít, zvaný nggiling, je z ratanového dreva a slúži na ochranu pred údermi bičom.

Súboj sa odohráva v sériách a každý bojovník dostáva možnosť útočiť aj brániť sa. Počas útoku bojovník používa bič, zatiaľ čo obranca sa snaží jeho údery odrážať štítom.

PÁČIL SA VÁM ČLÁNOK? PODPORTE HO ZDIEĽANÍM!
Autor: Martina Mikušová

Martina Mikušová

O autorovi

Túžba cestovať v nej splanula už na základnej škole, keď listovala učebnicu geografie. Teraz už má precestovanú veľkú časť Európy, celú Juhovýchodnú Áziu, sčasti Indonéziu a pár ďalších kútov. Mesiac strávila štúdiom v Johanesburgu a 4 roky v Dánsku. Cestovanie je pre Martinu inšpirácia a rada stretáva rôznych ľudí a spoznáva cudzie kultúry. Preferuje prírodu a turisticky menej navštevované miesta. Najfotogenickejší trek zažila v Gruzínsku a najdobrodružnejší v Mjanmarsku. Motorkou vyliezla na “Kilimandžáro”– cestu plnú opíc a učila kmeň manggarajcov piecť palacinky.