Polárna žiara: Kedy a kde ju vidieť? Kompletný sprievodca pre cestovateľov

Polárna žiara, známa aj ako aurora borealis (na severnej pologuli) alebo aurora australis (na južnej pologuli), je jedným z najfascinujúcejších prírodných úkazov. Tento éterický tanec farebných svetiel na nočnej oblohe je vždy iný, jedinečný a neopakovateľný. Každý, kto ju už videl na vlastné oči, vám potvrdí – je to dychberúce divadlo prírody.

Ale ako presne vzniká tento fascinujúci jav? Odpoveď sa nachádza tisíce kilometrov od Zeme – na Slnku. Proces vzniku polárnej žiary prebieha v štyroch hlavných fázach:

1. Slnečné erupcie – Na povrchu Slnka dochádza k explozívnym erupciám, pri ktorých sa uvoľňujú miliardy ton nabitých častíc. Tento jav nazývame výron koronálnej hmoty (CME). Takéto výbuchy môžu mať neuveriteľnú silu – počas silných erupcií Slnko vyžiari energiu porovnateľnú s miliardami jadrových bômb.
2. Cesta slnečných častíc k Zemi – Nabité častice uvoľnené pri slnečných erupciách sa šíria slnečným vetrom rýchlosťou 300 až 800 km/s. Záleží od sily erupcie, ale priemerný čas, za ktorý tieto častice dorazia k Zemi, sa pohybuje medzi 18 hodinami až 3 dňami.
3. Interakcia s magnetickým poľom Zeme – Keď slnečný vietor narazí na Zem, jej magnetické pole (magnetosféra) sa stáva prvou líniou obrany. Magnetosféra odkláňa väčšinu slnečných častíc do vesmíru, čím chráni našu planétu pred škodlivým žiarením.
   
   No niektoré nabité častice sú magnetickým poľom stiahnuté smerom k severnému a južnému pólu, kde je magnetická ochrana slabšia. Tam sa dostávajú hlbšie do atmosféry, kde začína samotný svetelný tanec polárnej žiary. Tento jav je známy aj ako geomagnetická búrka.
4. Kolízia s atmosférou – Keď slnečné častice preniknú do vyšších vrstiev atmosféry, stretávajú sa s molekulami kyslíka a dusíka. Táto interakcia spôsobí, že molekuly získajú energiu a následne ju uvoľnia vo forme svetla – a to je presne to, čo vidíme ako farebné svetlá polárnej žiary.

Polárna žiara môže trvať pár minút, ale aj celé hodiny. Niekedy sa len mihne na oblohe, inokedy sa mení každých pár sekúnd a vytvára fascinujúce svetelné divadlo. Každá žiara je jedinečná a nepredvídateľná. Práve to robí z polárnej žiary jedinečné prírodné divadlo, ktoré nikdy neomrzí.

Polárna žiara nie je vždy iba zelená, ako ju väčšinou poznáme z fotografií. Objavuje sa v rôznych odtieňoch v závislosti od výšky v atmosfére a typu molekúl, s ktorými interagujú nabité častice zo Slnka. Niektoré farby sú viditeľné voľným okom, iné odhalí až fotoaparát. 

• Zelená je najčastejšia – vzniká interakciou kyslíka vo výške 100 – 250 km.
• Voľným okom ju často vidíme ako jemný zelený oblak, no na fotkách je výraznejšia. Pri silnej aktivite vytvára smaragdové závoje tancujúce po oblohe. 

• Taktiež vzniká interakciou s kyslíkom ale až vo výške nad 250 km a má nižšiu intenzitu než zelená. 
• Voľným okom ju vidíme len slabo, ak vôbec. Jej polohu však možno odhadnúť, ak sa na oblohe zobrazia vysoké panely zelenej žiary. Cez fotoaparát alebo mobilnú kameru s vysokou expozíciou (nočným režimom), ktorý je nastavený tak, aby zachytil viac svetla ako ľudské oko, tak uvidíte magický plášť ružovo červených dozvukov.

• Spôsobené reakciou s dusíkom vo výške 80 – 100 km.  
• Voľným okom ťažko viditeľné, no na fotografiách môžu pôsobiť ako jemné fialové okraje na zelených pásoch. 

• Výsledok kombinácie rôznych farieb pri silných polárnych búrkach.  
• Biela polárna žiara môže pri extrémnej aktivite pôsobiť ako svetelná explózia osvetľujúca celú oblohu.  

Ak ešte neviete, čo hľadáte, jemnú polárnu žiaru si ľahko zameníte za svetlejší oblak. Preto je dobré mať oči poriadne nastražené, alebo jednoducho poprosiť niekoho, aby ukázal, čo hľadať. ‘Nahé’ ľudské oko je najcitlivejšie na zelenú farbu, preto je zelená polárna žiara najvýraznejšia. Červená, modrá a fialová sú menej viditeľné a často ich zachytí až fotoaparát s dlhou expozíciou. 

V dnešnej dobe však tento úkaz zachytí aj bežný telefón, stačí si zvoliť nočný režím a čo najdlhšiu expozíciu. 10 sekúnd ostať bez pohybu a woala, fotka, na ktorú budú všetci kamaráti žiarliť je na svete. Ak sa vám teda polárna žiara zdá nevýrazná, skúste ju odfotiť – môžete odhaliť oveľa viac farieb, než vidíte voľným okom!

Polárna žiara je jedným z najúchvatnejších prírodných divadiel, ktoré môžete vidieť na vlastné oči. Nie však všade na svete – na to, aby bola dobre viditeľná, sú potrebné špecifické geografické a atmosférické podmienky. Ako sme prezradili už v prvej časti článku, najčastejšie sa polárna žiara objavuje za polárnym kruhom, kde je magnetické pole Zeme najslabšie a umožňuje nabitým časticiam preniknúť do atmosféry.

Väčšina ľudí si polárnu žiaru spája so severnými oblasťami Nórska, Islandu, Švédska či Fínska, no viditeľná je aj v Kanade, na Aljaške či v Grónsku. Poďme sa pozrieť na miesta, kde máte najvyššiu šancu zažiť toto fascinujúce svetelné divadlo.

Nórsko je jednou z najpopulárnejších destinácií na pozorovanie polárnej žiary. Nachádza sa dostatočne blízko severného polárneho kruhu a ponúka širokú škálu miest, kde môžete zažiť tento prírodný fenomén. Výhodou Nórska oproti ostatným zmieneným destináciám je dobrá infraštruktúra, takže sa do vhodných oblastí dostanete relatívne ľahko. Aj preto si Nórsko obľúbili aj cestovatelia zo vzdiaľených končín ako je Čína, Austrália či USA.

• Tromsø – hlavné mesto polárnej žiary v Európe. V zimných mesiacoch ponúka ideálne podmienky na pozorovanie, no pre najlepší zážitok sa odporúča vycestovať mimo mesta, napríklad na ostrov Kvaløya.
  
  Zaujímavosť: Všetky fotografie polárnej žiary, ktoré vidíte v tomto článku, boli vytvorené práve v Tromse, kde som ju pozorovala zo záhradky za ubytovaním na ostrove Kvaloya, blízkom fjorde, ale aj z bytu v centre, wellnesu a dokonca z lietadla po ceste domov. A verte, že sánka mi padla každý jeden krát.
• Lofoty – Malebné ostrovy so strmými horami a fjordmi, ktoré tvoria nádherné pozadie pre polárnu žiaru.
• Alta – Toto mesto je známe ako "Mesto polárnej žiary" a práve tu sa nachádza prvé observatórium na svete, ktoré bolo venované jej štúdiu.

Chcete vidieť polárnu žiaru v Nórsku? Victory Travel ponúka mnohé zájazdy do tejto destinácie, stačí si vybrať tú najlákavejšiu kombináciu zážitkov.

Island je jednou z najlepších krajín na lov polárnej žiary, vďaka minimálnemu svetelnému znečisteniu a veľkému množstvu otvorených plání. Okrem samotnej žiary tu môžete zažiť aj geotermálne kúpele, ľadovce či sopky, čo robí z Islandu jeden z najpopulárnejších cieľov pre dobrodruhov.

• Reykjavík a okolie – Ak nemáte čas vycestovať ďaleko, aj z hlavného mesta môžete zažiť polárnu žiaru. No lepšie podmienky sú aj hodinu jazdy od mesta.
• Jökulsárlón – Ľadovcová lagúna, kde sa svetlo polárnej žiary odráža od plávajúcich ľadovcov. Skutočne magické miesto!
• Thingvellir National Park – Historická a prírodná lokalita s minimálnym svetelným smogom a nádhernou scenériou.

Island je snom pre milovníkov polárnej žiary a my sme vytvorili zájazd, kde ju poriadne ponaháňame. Všetky varianty zájazdov na Island sú uložené tu.

Aj keď sa polárna žiara spája so severnými oblasťami, výnimočne môže byť viditeľná aj na Slovensku. Ide o situácie, keď dôjde k mimoriadne silnej geomagnetickej búrke, ktorá umožní, aby sa polárna žiara posunula do nižších zemepisných šírok.

Tieto javy sú však zriedkavé a polárna žiara u nás nikdy nedosahuje intenzitu, akú môžete vidieť za polárnym kruhom. Často je viditeľná iba ako slabý ružový alebo červený odtieň nízko nad obzorom, pričom najlepšie ju zachytí fotoaparát s dlhou expozíciou.

Polárna žiara je síce prírodný úkaz, ktorý sa môže objaviť kedykoľvek, jej viditeľnosť závisí od viacerých faktorov. Ak chcete maximalizovať svoju šancu, musíte byť v správnom čase, na správnom mieste a za vhodných podmienok.  

• Severná pologuľa: september – marec
• Južná pologuľa: marec – september

Najlepšie obdobie na pozorovanie polárnej žiary je zima, keď sú noci dlhé a tma intenzívnejšia. Treba si totiž pamätať, že pre pozorovateľa je najväčším nepriateľom práve svetlo, takže sa mu treba za každú cenu vyhnúť. Od septembra do marca je preto pravdepodobnosť jej výskytu najvyššia, pretože počas leta je v polárnych oblastiach polárny deň a obloha ostáva svetlá aj v noci.  

Výnimočne sa polárna žiara objaví aj mimo tohto obdobia, no v lete je prakticky nemožné ju vidieť – jednoducho preto, že slnečné svetlo prekrýva jej žiaru.  

Na túto otázku sa len ťažko hľadá odpoveď a aj profesionálni lovci sa odpovede zdráhajú. Čo však vieme, je, že slnečný cyklus trvá približne 11 rokov – v období tzv. solárneho maxima sú slnečné erupcie častejšie, a tým aj polárna žiara výraznejšia a častejšia. A toto obdobie je práve teraz a potrvá až do roku 2026, preto výlet za polárnou žiarou netreba dlho odkladať a zvýšiť si tak šance na zážitok na celý život.

Polárna žiara je pre nás dnes už vedecky vysvetlený fenomén, no po stáročia bola zahalená rúškom tajomstva. Kultúry po celom svete si vytvorili mýty a legendy, ktoré odrážajú ich vnímanie tohto jedinečného javu. Od duší predkov a božských posolstiev až po varovania pred nebezpečenstvom – polárna žiara bola pre staroveké národy vždy niečím magickým a nevysvetliteľným.  

Poďme sa pozrieť na najzaujímavejšie legendy a povery, ktoré o nej vznikli:

Pre Vikingov bola polárna žiara znamením bohov. Verili, že ide o odlesky zbraní valkýr, ktoré sprevádzajú duše padlých bojovníkov do Valhally – mytologického neba pre statočných bojovníkov. Niektoré ságy hovoria aj o tom, že polárna žiara bola zábleskami božských vojen na nebesiach. 

Sámovia, pôvodní obyvatelia severného Škandinávska, majú jednu z najkrajších legiend o polárnej žiare. Verili, že ju spôsobuje polárna líška, ktorá beží cez zasnežené kopce a jej chvost rozvíri sneh do oblohy, kde sa premení na svetlo.  

Aj preto sa v niektorých škandinávskych jazykoch polárna žiara nazýva “revontulet”, čo v preklade znamená “líščie ohne”. 

Mnohé kmene pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky verili, že polárna žiara je prejavom duchov ich predkov, ktorí tancujú na oblohe a strážia živých.  

• Inuiti z Grónska si dokonca mysleli, že polárna žiara je dušami detí, ktoré sa narodili mŕtve. Keď svetlá na oblohe tancujú, znamená to, že sa spolu hrajú.  
• Kmeň Cree z Kanady ju zas považoval za svetlo pochádzajúce z ohňa Veľkého ducha, ktorý osvetľuje cestu dušiam na druhý svet. 

V Japonsku a Kórei existuje zaujímavá legenda, ktorá tvrdí, že dieťa počaté pod polárnou žiarou bude mať šťastný a úspešný život.  

Preto niektoré japonské páry cestujú na sever, aby splodili dieťa pod týmto svetelným divadlom. Hoci neexistuje vedecký dôkaz, ktorý by to potvrdil, je to krásny romantický mýtus.

V niektorých častiach Fínska, Švédska a Laponska sa deťom hovorilo, aby sa na polárnu žiaru nepozerali priamo a príliš dlho – vraj ich môže vtiahnuť do seba!  

Tento mýtus bol pravdepodobne vytvorený ako spôsob, ako donútiť deti, aby sa v noci vrátili domov, a nezostávali vonku v treskúcej zime.

Nie všetky kultúry vnímali polárnu žiaru pozitívne.  

• Starí Číňania verili, že polárna žiara je znamením blížiacej sa vojny, pretože na oblohe videli „plamene bohov“, ktoré predpovedali chaos.  
• Niektoré európske národy spájali polárnu žiaru s morom a katastrofami. Keď bola viditeľná v nižších zemepisných šírkach, brali to ako zlé znamenie. 

Hoci dnes vieme, že polárna žiara je výsledkom fyzikálnych procesov v atmosfére, stále v nás vyvoláva pocit úžasu. Starodávne legendy nám ukazujú, ako veľmi bol tento jav spojený s kultúrami po celom svete – niektorí v nej videli božské znamenie, iní varovanie či symbol šťastia.  Nech už jej veríme akýkoľvek význam, jedno je isté: vidieť polárnu žiaru na vlastné oči je zážitok, ktorý zostane v srdci každého cestovateľa navždy.